S_anti-T.pallidum IgM+IgG (ECLIA) (S-TP)

Sérum - štandardná biochemická skúmavka so separačným gélom.

Po centrifugácii je stabilita vzorky 7 dní pri 20-25 °C, 14 dní pri 2-8 °C, 12 mesiacov pri -20 °C (± 5 °C). Vzorky môžu byť zmrazené 5-krát.

Bez špeciálnych požiadaviek.

hemolýza: hemoglobín > 5 g/l

ikterus: bilirubín  > 1 129 μmol/l

lipémia: intralipid > 2 000 mg/dl

Pacientom, ktorí dostávajú vysoké dávky biotínu (t.j.> 5mg/ deň), môže byť vzorka odobratá najskôr po 8 hodinách od podania poslednej dávky biotínu.

Syfilis spôsobuje intracelulárna gramnegatívna spirochétová baktéria Treponema pallidum (TP), poddruh pallidum.

K infekcii TP dochádza hlavne sexuálnym kontaktom s infekčnými léziami, ale k akvirovaniu infekcie môže dôjsť i počas tehotenstva alebo pôrodu vertikálnym prenosom TP z matky na plod.

Typicky začína syfilis nebolestivým vredom v mieste prenosu baktérie do organizmu (primárny syfilis), po niekoľkých týždňoch sa objavujú početné a rôzne lokalizované syfilitické kožné a slizničné lézie, ktoré súvisia s disemináciou baktérií (sekundárny syfilis). Následne môže infekcia prejsť do rôzne dlho trvajúceho latentného (asymptomatického) obdobia, ktoré môže vyústiť do terciárneho štádia charakterizovaného tkanivovou deštrukciou infikovaných oblastí organizmu. Môže dôjsť k rozvoju granulomatóznych nekrotických lézií (gumy), neurosyfilisu (progresívna paralýza a tabes dorsalis), resp. kardiovaskulárnemu syfilisu (poškodenie endokardu a stien veľkých ciev).

Infekcia plodu od matky vzniká prienikom treponém placentou. Až u 80 % neliečených tehotných žien infikovaných TP má tehotenstvo nepriaznivý priebeh (úmrtie plodu, dieťa s charakteristickými zmenami - Hutchinsonov trias). V SR sú gravidným ženám vykonávané skríningové testy na syfilis v prvom a treťom trimestri gravidity.

Laboratórna diagnostika syfilisu je založená na dôkaze protilátok, a to ako u akútneho klinického ochorenia, tak aj u chorých s latentnou alebo perzistujúcou infekciou.

Sérologické metódy sa rozdeľujú na 2 skupiny podľa toho, aký antigén využívajú. Netreponémové testy využívajú ako antigén kardiolipín (príp. lecitín, cholesterol), druhá skupina testov je založená na detekcii protilátok proti špecifickým treponémovým antigénom.

Netreponémovými reakciami sa dokazujú protilátky v sére po 2-3 týždňoch ochorenia, v likvore po 4-8 týždňoch. Anti-lipoidné protilátky (voči kardiolipínu), ktoré sa vytvárajú pri poškodení tkaniva spôsobeného syfilisom, sú zamerané proti tkanivovým zložkám a môžu byť falošne pozitívne (napr. pri iných infekciách alebo pri kolagenózach). Preto je vždy potrebné simultánne vykonávať i testy so špecifickým treponémovým antigénom.  

Špecifické antitreponémové  protilátky sa tvoria v 5.-6. týždni infekcie a ich koncentrácia výrazne stúpa počas sekundárneho štádia. V rutinných laboratóriách sa testujú vzorky s treponémovým antigénom obyčajne pomocou aglutinačných metód (TPPA, TPHA) alebo pomocou imunoanalýz (ELISA, CLIA, ECLIA, CMIA). V niektorých prípadoch môže byť výsledok testu mýlne reaktívny, v zmysle možnej skríženej reaktivity s inými treponémami alebo v dôsledku iného základného ochorenia (napr. niektoré autoimunitné ochorenia). Navyše pozitívny test na treponémové protilátky (overený konfirmačnými testami), značí, že pacient bol v kontakte s T. pallidum, ale neumožňuje rozlíšiť liečený a neliečený syfilis.

Pozitívne výsledky netreponémových i treponémových testov sa konfirmujú v NRC pre syfilis v Košiciach. Diagnostika a liečba syfilisu (primárneho, resp. reinfekcií) je v kompetencii dermatovenerológa, ktorý vždy zohľadňuje klinický stav pacienta, epidemiologickú anamnézu a výsledky laboratórnych vyšetrení.

Príbalový leták Elecsys Syphilis, Roche, 2019-10, V 2.0

Liptáková A. a kol.: Lekárska mikrobiológia. Herba, 2019.