CYFRA 21-1 v sére (S-CYFRA)
Vek | Jednotka | Referenčný interval | |
---|---|---|---|
Muž | Žena | ||
99 Y | ug/l | 0 - 3.3 | 0 - 3.3 |
Odber a stabilita
Štandardná biochemická skúmavka so separačným gélom (Vacutainer žltý uzáver)
Do laboratória doručiť vzorku v deň odberu.
Po scentrifugovaní krvi je stabilita séra pri 20-25 ºC 5 dní, pri 2-8 ºC 14 dní, zmrazené pri -20 ºC 12 týždňov
Podmienky odberu
Bez špeciálnych požiadaviek na odber
Limitácia
Pri stanovení interferuje:
Hemolýza: hemoglobín > 10,0 g/l
Ikterus: bilirubín > 1112umol/l
Chylozita: TAG > 17,1 mmol/l
Interpretácia pre lekára
Cytokeratíny sú štrukturálne bielkoviny, ktoré spolu s aktínovými vláknami a mikrotubulmi vytvárajú cytoskelet epitelových buniek. Na rozdiel od intaktných cytokeratínov, sú ich fragmenty rozpustné vo vode a môžeme stanoviť ich hladinu v sére.
Aj keď CYFRA 21-1 nevykazuje orgánovú špecificitu, jeho výskyt je obzvlášť hojný v pľúcnom tkanive a malígnych nádoroch pľúc. Preto jeho hlavnou indikáciou je monitorovanie liečby a priebehu ochorenia u pacientov s nemalobunkovým karcinómom pľúc. Vysoká sérová hladina poukazuje na pokročilé štádium ochorenia a horšiu prognózu. Normálne alebo slabo zvýšené hodnoty nevylučujú prítomnosť tumoru. Úspešnosť liečby je charakterizovaná rýchlym poklesom hladiny CYFRA 21-1 v sére. Pretrvávanie zvýšených hodnôt alebo pomaly sa znižujúce hodnoty poukazujú na neúplne odstránenie tumoru alebo prítomnosť viacpočetných ložísk. Hladina CYFRA 21-1 sa u pacientov s nemalobunkovým karcinómom pľúc zvyšuje už 15 mesiacov pred objavením sa klinických príznakov recidívy.
Tiež je vhodný na monitorovanie invazívnych karcinómov močového mechúra.
Mierne zvýšené hodnoty sa môžu vyskytovať pri benígnych ochoreniach pľúc: pneumónia, tuberkulóza, sarkoidóza, chronická bronchitída, Pohlavie, vek ani fajčenie nemá vplyv na referenčné hodnoty. Takisto tehotenstvo neovplyvňuje hodnoty.
Literatúra
1. Zíma Tomáš: Laboratorní diagnostika, vyd. Galén, 2002, ISBN 80-7262-201-3
2. J.Racek et all.: Klinická biochemie, Galén, 1999
3. Masopust J. Klinická biochémie- požadování a hodnocení biochemických vyšetrení. 1.vydání. Část II. Praha: Karolinium, 1998. 573-621 s.
4. Doporučení České společnosti klinické biochemie (ČSKB ČLS JEP) České onkologické společnosti (ČOS ČLS JEP) České společnosti nukleární medicíny (ČSNM ČLS JEP) -sekce imunoanalytických metod k využití nádorových markerů v klinické praxi. http://www.cskb.cz/res/file/doporuceni/TM/TM_dopor.pdf
5. KAUŠITZ, J. Význam a postavenie nádorových markerov v skríningu, diagnostike a sledovaní pacientov v onkológii. Onkológia (Bratisl.), 2006, roč.1(3): 155-158. http://www.solen.sk/pdf/Kausitz.pdf