CA 15-3 v sére (S-CA15-3)
| Vek | Jednotka | Referenčný interval | |
|---|---|---|---|
| Muž | Žena | ||
| 99 Y | kIU/l | 0 - 28.5 | 0 - 28.5 |
Odber a stabilita
Štandardná biochemická skúmavka so separačným gélom (Vacutainer žltý uzáver)
Do laboratória doručiť vzorku v deň odberu.
Po scentrifugovaní krvi je stabilita séra pri 2-8 ºC 5 dní, pri -20 ºC 3 mesiace
Podmienky odberu
Bez špeciálnych požiadaviek na odber.
Limitácia
Pri stanovení interferujue:
Hemolýza: hemoglobín > 10,0 g/l
Iikterus: bilirubín > 1130 umol/l
Chylozita: TAG > 17,1 mmol/l
Interpretácia pre lekára
Ide o vysokomolekulový glykoproteínový antigén s molekulovou hmotnosťou okolo 300 kD. Je syntetizovaný v epitelových bunkách vývodov mliečnej žľazy, slinných žliaz, bronchov. Klinický význam má predovšetkým pri monitorovaní pacientov s malígnym karcinómom prsníka, kde jeho koncentrácie korelujú so štádiom ochorenia. Oveľa vyššia senzitivita vyšetrenia je pri metastázujúcom nádore prsníka ako pri lokalizovanom ochorení. Senzitivita vyšetrenia závisí aj od miesta metastázovania. Najnižšie hodnoty vykazujú metastázy do kože, vyššie hodnoty sú pri pľúcnych a kostných metastázach a najvyššia senzitivita je u pacientov s pečeňovými metastázami.
Dynamika zmien počas terapie obvykle koreluje s terapeutickým efektom. Zvýšenie CA 15-3 umožňuje predpovedať relaps ochorenia s predstihom niekoľkých mesiacov pred niektorými zobrazovacími metódami. Ako skríningové vyšetrenie alebo pre priamu diagnostiku včasných štádií ochorenia je pre svoju nízku senzitivitu nevhodný. Pre zvýšenie diagnostickej senzitivity je vhodné kombinovať CA-15-3 s CEA.
Zvýšené hladiny sa vyskytujú v sére aj u časti pacientov s karcinómom ovárií, karcinómom endometria, pľúc a niektorých karcinómov GITu.
Mierne zvýšenie môže byť prítomné aj pri niektorých benígnych ochoreniach prsníka, obličkových, pečeňových a reumatických ochoreniach, fyziologicky aj v tehotenstve.
Literatúra
1. Zíma Tomáš: Laboratorní diagnostika, vyd. Galén, 2002, ISBN 80-7262-201-3
2. J.Racek et all.: Klinická biochemie, Galén, 1999
3. Masopust J. Klinická biochémie- požadování a hodnocení biochemických vyšetrení. 1.vydání. Část II. Praha: Karolinium, 1998. 573-621 s.
4. Doporučení České společnosti klinické biochemie (ČSKB ČLS JEP) České onkologické společnosti (ČOS ČLS JEP) České společnosti nukleární medicíny (ČSNM ČLS JEP) -sekce imunoanalytických metod k využití nádorových markerů v klinické praxi. http://www.cskb.cz/res/file/doporuceni/TM/TM_dopor.pdf
5. KAUŠITZ, J. Význam a postavenie nádorových markerov v skríningu, diagnostike a sledovaní pacientov v onkológii. Onkológia (Bratisl.), 2006, roč.1(3): 155-158. http://www.solen.sk/pdf/Kausitz.pdf