Ortuť v moči (U-Ortuť)

Ranný moč.

Vzorku 10 ml dodať v močovej skúmavke do laboratória.

Výsledok vydávame v prepočte na U-kratinín.

Stabilita: 7 dní pri 2-8°C

Vzorku dodajte  čím skôr do laboratória.

Skladujte v chladničke, pri dlhšom skladovaní mraziť.

Z krvi sa primárne testuje metylortuť. Kovová ortuť a anorganické zlúčeniny po expozícii klesajú (po 3 dňoch až na polovicu), je lepšie ich stanovovať v moči.

Ortuť je toxický kov, množstvo absorbovanej ortute a toxické účinky sú závislé od chemickej formy. Kovová ortuť sa veľmi zle rezorbuje (menej ako 0,01%), ale ak je inhalovaná vo forme pár, vstrebáva sa až 80% exponovaného množstva. Organické zlúčeniny ortuti sú mimoriadne toxické, liposolubilné, veľmi dobre sa vstrebávajú po p.o. podaní (až 90%). Ľahko prechádzajú hematoencefalicou bariérou a placentou, sú neurotoxické a teratogénne.  Ich najväčším zdrojom (metylortuť) sú morské produkty. Metylortuť sa viaže hlavne na erytrocyty. 

Toxicita ortuti je podmienená reakciou Hg2+ s SH- skupinou enzýmov v mikrozómoch a mitochondriách, ale ortuť reaguje aj s ďalšími dôležitými skupinami (karboxyly, amidy, amíny). Zlúčeniny ortute môžu ovplyvniť aj biotransformáciu liečiv, potencovať ich účinky alebo toxicitu.

Prejavy zvýšenej expozície ortuťou: pálenie v ústacha pľúcach, kašeľ, dyspnoe, nauzea, zvracanie, hnačky, tachykardia.

Pri chronickej expozícii: poškodenie pľúc, obličiek a nervového systému.

1. Meško D a spol: Vademekum klinickej biochémie, Vydavateľstvo Osveta , 1998, ISBN 80-8063-005-4.
2. www.spadia.cz