Tg - tyreoglobulín v sére (S-Tg)
Vek | Jednotka | Referenčný interval | |
---|---|---|---|
Muž | Žena | ||
99 Y | ug/l | 3.5 - 77 | 3.5 - 77 |
Odber a stabilita
Štandardná biochemická skúmavka so separačným gélom.
Stabilita vzorky po centrifugácii 3 dni pri 2-8°C, 1 mesiac pri -20°C.
Podmienky odberu
Bez špeciálnych odberových podmienok.
Limitácia
hemolýza: hemoglobín > 6 g/l
ikterus: bilirubín > 1128 umol/l
chylozita: intralipid > 2000 mg/dl
Pri liečbe vysokými dávkami biotínu (>5 mg/deň) musí byť vzorka odobratá najmenej 8 hodín od poslednej dávky.
Endogénne protilátky proti tyreoglobulínu (aTG) môžu spôsobiť falošne vysoké alebo falošne nízke hodnoty TG.
Interpretácia pre lekára
Tyreoglobulín je glykoproteín, syntetizovaný tyreocytmi, s rozhodujúcou úlohou v syntéze hormónov štítnej žľazy. Počas syntézy tyreoglobulínu a jeho transportu do folikulov sa malé množstvo dostáva do obehu, preto nízke koncentrácie TG nachádzame aj u zdravých osôb a znamenajú prítomnosť štítnej žľazy. Hladina tyreoglobulínu sa zvyšuje nešpecificky pri akomkoľvek procese, ktorý spôsobuje rast štítnej žľazy, t.j. v gravidite, v adolescencii, pri strume alebo pri nádoroch štítnej žľazy.
Laboratórne stanovenie hladiny tyreoglobulínu môže byť ovplyvnené prítomnosťou endogénnych protilátok proti tyreoglobulínu (aTG), ktoré môžu spôsobiť falošne vysoké alebo falošne nízke hodnoty TG. Preto súbežne so stanovením TG stanovujeme vždy aj protilátky proti tyreoglobulínu, aby bolo možné vylúčiť interferenciu.
Stanovenie tyreoglobulínu má význam:
- V pediatrickej endokrinológii na odlíšenie atyreózy (nemerateľné hodnoty TG) od ektopickej žľazy.
- Pri dif.dg. tyreotoxikózy: pri tyreotoxicosis factitia (tyreotoxikóza spôsobená exogénnym príjmom hormónov) je hladina TG nízka, zatiaľ čo pri tyreotoxikóze je hladina TG zvýšená.
- V tyreoidálnej onkológii, pri monitorovaní pacientov s folikulárnym a papilárnym karcinómom.
Literatúra
Príbalový leták ROCHE
Zíma Tomáš: Laboratorní diagnostika, vyd. Galén, 2002, ISBN 80-7262-201-3
J.Racek et all.: Klinická biochemie, Galén, 1999
Referenčné hodnoty:
atest roche