Šp.IgE Dermat.farine (D.farinae)

sérum - skúmavka gélová

čo najskôr doručiť do laboratória

hemolýza, lipémia

Alergia je neprimeraná obranná reakcia nášho imunitného systému na látky z okolitého prostredia. Látky, ktoré u citlivého jedinca vyvolávajú tieto prehnané obranné reakcie nazývame alergény. Sú to často látky, ktoré zdravému človeku neškodia. Pri alergickej reakcii organizmus reaguje vyplavením zvýšeného množstva histamínu, ktorý je potom zodpovedný za alergické príznaky. Na základe rozdielnych mechanizmov alergickej reakcie rozlišujeme niekoľko jej typov.

V súčasnosti najčastejšie sa vyskytujúcou a najznámejšou alergiou je alergická reakcia I. typu, pri ktorej sa tvoria IgE protilátky.

Stanovenie špecifického IgE je preto jednou zo základných a najpoužívanejších metód v laboratórnej diagnostike u imunopatologických reakciách I. typu.

Alergény môžeme rozdeliť napr. na inhalačné, potravinové, liekové.

Inhalačné alergény patria medzi txv. Aeroalergény, ktoré sú rozptýlené v ovzduší. Inhalačné alergény vstupujú do organizmu pri dýchaní a vyvolávajú problémy v oblasti dýchacích ciest, najčastejšie rinokonjunktivitídu, astmatické problémy.

Tie možno podľa dĺžky výskytu deliť na celoročné a sezónne. Celoročné spôsobujú pacientom ťažkosti stále, pretože sa vyskytujú v prostredí, v ktorom sa nachádzajú, celý rok. Sú to napríklad epitely a sliny domácich zvierat (mačka, pes), roztoče (drobné, voľným okom neviditeľné chrobáčiky, žijúce v prachu a posteľnej bielizni), plesne, perie a podobne. Sezónne alergény - najmä pele a vonkajšie plesne sa vyskytujú len v určitom, obyčajne teplom období. Peľové alergény sa podľa sezóny výskytu delia na skupinu stromov - kvitnú vo februári až máji, kde najviac sú zastúpené breza, lieska, jelša, menej gaštan, platan, buk, dub. Mnohí pacienti, alergickí na tieto pele, navyše krížovo reagujú i na niektoré potraviny - jablká, broskyne, čerešne, kivi, orechy, mandle, mrkva, paradajky. Trávy a obilniny - najmä mátonoh, timotejka, reznačka, lipnica, raž - kvitnú v období máj až august. Krížovo reagujúce sú tu rastlinné potraviny ako obilie (múka), hrach, fazuľa, šošovica, sója, búrske oriešky. Buriny a byliny - najmä palina, ambrózia, žihľava, rumanček - sa vypeľujú najmä v auguste až októbri. Krížové reakcie s potravinami sú známe: zeler, artičoky, slnečnicové semienka, koreniny ako oregano, bazalka, estragón, muškát, biele korenie, paprika. Menej významné, ale tiež alergizujúce sú pele niektorých konifer - ihličnany, cyprusy, japonský céder a v oblasti južnej Európy olivovníky, jaseň. Existujú i ďalšie rastliny s alergickou potenciou, ktoré nemožno zaradiť do skupín.

Alergén-špecifické IgE protilátky sa uplatňujú priamo v patogenéze alergickej reakcie voči danému alergénu. Po väzbe alergénu spúšťajú uvolnenie mediátorov alergickej reakcie (histamín, leukotriény ) žírnými bunkami a bazofilmi.

Prítomnosť alergén-špecifických IgE protilátok je patognomonická pre alergické ochorenie. Laboratórne vyšetrenie špecifických IgE protilátok dopĺňa ich detekciu in vivo (kožnými testami), prípadne ich nahrádza (keď nie je možné kožné testy vykonať). Pozitivita šp.IgE protilátok je známkou senzibilizácie organizmu, nemusí znamenať klinické prejevy alergie.
Za jednoznačnú pozitivitu vyšetrenia je považovaná detekcia hladiny 0,7 IU/ml a vyššia. Hladina špec. IgE nemusí korelovať s problémami alergického ochorenia. Nejčastejšie je vykonávané vyšetrovanie protilátok proti jednotlivým alergénom (prípadne alergénovým zložkám – rekombinatným alergénom), je možné vyšetriť aj šp.IgE protilátky proti zmesi niekoľkých rôznych alergénov.
Je potrebné myslieť na to, že pri extrémne vysokých hladinách celkového IgE môžou byť detekované zvýšené hladiny špec. IgE, ktoré majú z klinického pohľadu charakter falošnej pozitivity.

Sérologická detekcia alergénovo-špecifického IgE je len dôkazom alergénovej senzibilizácie jedinca, ale nemusí znamenať, že ide o alergické ochorenie. Interpretáciu výsledkov tohto vyšetrenia je vždy nutné uskutočňovať spolu s posúdením klinického stavu pacienta, pretože interpretáciu ovplyvňuje mnoho všeobecných faktorov (interferencia blokujúcich alergénovo-špecifických IgG protilátok zvýšená napr. pri imunoterapii, skrížená reaktivita jednotlivých alergénov, produkcia nešpecifických väzieb pri vysokej hladine celkových IgE protilátok a pod.)

1. Pružinec, P.: Alergia a antihistaminiká. Bonus, Bratislava, 2005

2. Hrubiško, M. a kol.:Alergológia.Osveta, 2003

3. Zima, T. a kol.: Laboratorní diagnostika. Galén, Karolikum, 2007