Naša súčasnosť však prináša celkom odlišné pohľady, ktoré ovplyvňujú najnovšie poznatky, informácie a výskumy. Napríklad aj o tom, že vlasy môžu veľa prezradiť o našom zdraví. Prirodzeným javom je, že by sa mali obmieňať a postupne dorastať. Čo však vtedy, keď tento proces nefunguje a vlasy strácame?

Téma, o ktorej sme sa rozprávali s našou lekárkou MUDr. Ivetou Maskaľovou.

Pani doktorka, na úvod uveďme zopár čísiel – koľko vlasov má priemerne dospelý človek a čo vplýva napríklad na ich hustotu či množstvo?

Dospelý človek má v priemere 100 000 vlasov. Ich množstvo, hustota a hrúbka sa však líšia. A to napríklad aj v súvislosti s farbou vlasov. Hustota našich vlasov závisí od mnohých faktorov, spomeňme napríklad vek či etnický pôvod: Ázijčania a Afričania majú napríklad menej vlasov ako Európania. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že spravidla najhustejšie vlasy majú príslušníci kaukazskej rasy (ku ktorej patríme aj my Európania), za nimi nasledujú Ázijci a najmenej husté vlasy majú Afričania. Pokiaľ ide o vlasovú hrúbku, tam sa už poradie líši - najhrubšie vlasy majú Ázijci a získali aj prvenstvo v najrýchlejšom raste. Druhá priečka patrí Európanom a Afričania či Afroameričania majú najtenšie a zároveň najpomalšie rastúce vlasy.

Zaujímavé je, že najviac vlasov (približne 140 000) majú blondiaci a blondínky. O čosi menej (100 000 – 110 000) majú tmavé typy ľudí, či už čiernovlasí alebo hnedovlasí a najmenší počet vlasov (90 0000) sa v štatistikách ušiel ryšavým či červenovlasým typom ľudí. Keď sme už pri farbách vlasov, spomeňme ešte jeden údaj. Blond pramene sú tenšie ako hnedé, čierne alebo ryšavé. Prirodzené blondínky mávajú teda najjemnejšie vlasy.

Vypadávanie vlasov je prirodzený proces, problém nastáva vtedy, keď ich človek stráca veľa, keď je úbytok výrazný a dorastanie minimálne. Kedy vlastne možno hovoriť o nadmernom vypadávaní? Zvykne sa vravieť, že ho môžu ovplyvňovať aj jednotlivé ročné obdobia...

Áno, vypadávanie vlasov je prirodzenou súčasťou cyklov v ľudskom tele. Pri ich nadmernej strate však môže ísť o zdravotný problém v organizme. Je celkom normálne, ak nám denne vypadne v priemere 50 až 100 vlasov. Samozrejme, ak niekomu dlhodobo denne vypadávalo priemerne 50 vlasov a zrazu je to 90 až 100 vlasov, treba spozornieť. Takéto vypadávanie, hoci je stále v normálnom rozmedzí, je totiž 1,5- až 2-násobkom predošlej bežnej dennej straty vlasov. Každý z nás pozná mimovoľný pohyb ruky, ktorý smeruje k vlasom. A keď už ruku medzi vlasy vnoríme, v dlani by nám mohlo zostať päť až osem vlasov. Prirodzene, nie je to striktná matematika, rozhodujúci je aj samotný typ a textúra vlasov, používaná vlasová kozmetika, stresové situácie a ich zvládanie. Vo všeobecnosti platí, že varovným signálom je vypadávanie väčšieho množstva vlasov až chumáčov, vznik ostrovčekov plešiny či nejednotnosť hustoty vlasov, začervenanie a podráždenie pokožky na hlave, prípadne aj súčasné vypadávanie obočia, rias či telesného ochlpenia. Na prípadné problémy môže upozorniť aj zmena hrúbky tzv. „konského chvosta“. Ak sa dlhé vlasy s týmto účesom viditeľne stenčujú a pevnú gumičku už treba omotať okolo chvosta viackrát, zrejme dochádza k nadmernému vypadávaniu vlasov.

Pokiaľ ide o vypadávanie vlasov v súvislosti s ročnými obdobiami, evidujeme dostupné údaje o zvýšenom vypadávaní vlasov na jeseň, avšak zatiaľ nie je k dispozícii dostatok vedeckých faktov. Takže tento fenomén ešte nie je možné korektne analyzovať a detailne vysvetliť.

Aké sú najčastejšie príčiny nadmerného vypadávania vlasov?

Nižšia kvalita vlasov alebo ich nadmerné vypadávanie ani zďaleka nemusí súvisieť len so samotnými vlasmi, môže ísť totiž o prejav niektorého ochorenia. Nadmerná strata vlasov môže napríklad poukazovať na hormonálne problémy v tele. Na vlasy tiež negatívne vplýva nevyvážená strava, v ktorej chýbajú potrebné živiny, minerály aj vitamíny. Treba dbať na dostatok bielkovín v potrave, pretože vlasy sú vo veľkej miere zložené z keratínu, silnej zlúčeniny proteínu. Nemal by im chýbať ani dostatok omega-3 mastných kyselín, železa či vitamínov B, ktoré podporujú ich rast. Svoju rolu zohráva genetická predispozícia, ako aj vek. Vlasy môžu signalizovať napríklad problémy so štítnou žľazou aj rôzne autoimunitné ochorenia. Strata vlasov sa objavuje aj pri užívaní niektorých liekov, pri rôznych infekciách či po úrazoch. Ak sa vám teda z nevysvetliteľných príčin zhorší kvalita vlasov, zbystrite pozornosť. Ich stav odráža celkové zdravie a upozorňuje na poruchy vnútri nášho tela.

Ako na vypadávanie vlasov vplývajú hormóny? Je rozdiel vo vypadávaní vlasov medzi mužmi a ženami?

Rast a vypadávanie vlasov významne ovplyvňujú pohlavné hormóny – predovšetkým androgény, ktoré majú svoj podiel na regulácii vypadávania vlasov, stimulujú rast vlasových folikulov a sú zodpovedné aj za spustenie samotného procesu vypadávania vlasov. V tejto súvislosti sa často stretávame s pojmom „androgénna alopécia“. Vzniká prevažne u mužov, v menšej miere aj u žien, keď majú daní jedinci vrodenú vyššiu citlivosť vlasových folikulov na pôsobenie androgénov. Najdôležitejším androgénom je testosterón, ktorý sa mení na dihydrotestosterón a viaže sa na receptory vlasových folikulov. Tieto sa postupne zmenšujú, produkujú čoraz tenšie vlasy, až folikuly celkom zaniknú a nastáva úbytok vlasov. U mužov vzniká tzv. mužský typ alopécie – vlasy rednú na čele, tvoria sa tzv. kúty, neskôr sa pridruží oblasť spánkov aj temena.

U žien je princíp vypadávania vlasov pri androgénnej alopécii rovnaký. Ovplyvňuje ho vrodená zvýšená citlivosť vlasových folikulov na pôsobenie androgénov, avšak vyvíja sa u nich tzv. ženský typ alopécie – rednutie vlasov viditeľné najmä na temene hlavy, vlasy na čele a spánkoch sú zachované. U žien sa môže rozvinúť alopécia aj prirodzene s vekom – s pribúdajúcimi rokmi u nich klesá množstvo estrogénu a vo vyššom veku preto začína prevažovať vplyv androgénov (vzniká hyperandrogénny stav).

Je samotné vypadávanie vlasov choroba alebo sa tento jav skôr spája s určitým ochorením?

Vypadávanie vlasov skôr signalizuje iné ochorenia, ako by bolo ochorením samotným. Už sme spomínali problémy so štítnou žľazou, autoimunitné ochorenia či výživové nedostatky aj nadbytky, prípadne môže ísť o dedičnosť, tzv. geneticky podmienenú alopéciu. Vlasom ubližuje aj nešetrná manipulácia, prílišné farbenie, upnuté a stiahnuté účesy, ktoré vyvíjajú zvýšený tlak na vlasové cibuľky. Treba zvážiť aj nadmerné kulmovanie a žehlenie vlasov, nežičí im ani časté zosvetľovanie, ktoré vlasy stenčuje a sú náchylnejšie na poškodenie. Samostatnou kapitolou je androgénna alopécia, ktorú sme už spomínali.

Ako teda postupovať pri vypadávaní vlasov? Treba absolvovať odborné vyšetrenie, na čo je potrebné v prvom rade sa zamerať?

V prvom rade je potrebné vylúčiť ochorenia, ktoré sa prejavujú aj vypadávaním vlasov. To znamená – zamerať sa na vyšetrenie funkcie štítnej žľazy, na autoimunitné ochorenia, skontrolovať hodnotu niektorých vitamínov a stopových prvkov v organizme, pretože ich nedostatok, ako aj nadbytok môže zapríčiniť vypadávanie vlasov. Vhodné je podrobné biochemické vyšetrenie krvi, ako aj metabolizmu železa a, samozrejme, zamerať sa treba aj na hormonálny profil. Pokiaľ sa nedokáže žiadna z uvedených príčin, vypadávanie vlasov patrí do rúk dermatovenerológa.

Trápi aj vás vypadávanie vlasov? Odhaliť príčiny problémov s vlasmi, ako je ich nadmerné padanie, lámavosť či rednutie, vám pomôže aj naše vyšetrenie Vypadávanie vlasov. Súčasťou balíčka je okrem hormonálneho profilu (testosterón, SHBG, DHEAS, kortizol) aj diagnostika porúch funkcie štítnej žľazy a vyšetrenie protilátok proti štítnej žľaze. Balíček zároveň obsahuje vyšetrenia dôležité pri diagnostike anémie, vyšetrenie hladiny vitamínu D a minerálov nevyhnutných pre rast vlasov - selénu a zinku.