Veľký prehľad pohlavných chorôb: Aké sú príznaky a liečba?

V článku sa dočítate o ochoreniach:

• HIV – vírus ľudskej imunodeficiencie
• SYFILIS
• HEPATITÍDA B
• HEPATITÍDA C
• CHLAMÝDIE
• KVAPAVKA
• UREAPLASMY
• MYKOPLAZMY
• TRICHOMONIÁZA
• HPV infekcia

Pohlavne prenosné choroby nemusia u každého nakazeného vyvolať príznaky. Je preto možné sa nakaziť aj od človeka, ktorý sa zdá byť úplne zdravý. Ani on sám nemusí vedieť, že trpí takýmto ochorením.

Tieto závažné ochorenia si vyžadujú liečbu. Niektoré, ako napríklad vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV), sa nedajú vyliečiť a bez liečby môžu byť život ohrozujúce. Spôsobujú ich baktérie, vírusy a parazity. Každý, kto má podozrenie na pohlavne prenosné ochorenie, by mal bez váhania vyhľadať odbornú pomoc. Súčasťou liečby je obmedzenie sexuálnych aktivít počas doby trvania liečby. Samozrejmosťou by malo byť vyšetrenie sexuálneho partnera, prípadne viacerých partnerov a v prípade potreby aj ich liečba.

Pohlavne prenosné choroby na Slovensku

Na Slovensku počet pozitívnych pohlavne prenosných ochorení dosť výrazne ovplyvnila pandémia COVID-19. „Počas tohto obdobia sa aj v súvislosti s mnohými obmedzeniami znížil v našich laboratóriách počet pacientov s pohlavne prenosnými ochoreniami približne o 10 až 20%. Už v roku 2022 sa počty upravili na obdobie pred covidom, čiže sme zaznamenali nárast pozitívnych prípadov v porovnaní s rokmi 2020 a 2021,“ vysvetľuje naša odborníčka MUDr. Emília Miková, manažérka klinickej mikrobiológie Medirex Západ.

Vyššie zachytenie pohlavne prenosných ochorení je viazaný na ľudské aktivity. Odviazané správanie, často v kombinácii s alkoholom, ovplyvňuje aj použitie ochranných prostriedkov. 

„Obvykle zaznamenávame častejší výskyt pohlavne prenosných ochorení po oslavách nového roku a počas letných prázdnin, resp. krátko po lete,“ upozorňuje MUDr. Miková.

Metódy diagnostiky pohlavne prenosných ochorení

V súčasnosti existuje viacero metód, ktoré dokážu spoľahlivo odhaliť infekciu. A nielen to. Navyše je pri ochoreniach bakteriálneho pôvodu možné určiť typ antibiotík, ktorý si s chorobou dokáže najspoľahlivejšie poradiť. V súčasnosti, keď sa množstvo baktérií stáva rezistentnými voči antibiotikám, ide o významnú pomoc pri manažmente pacienta.

K metódam, ktoré pomáhajú identifikovať pohlavne prenosné ochorenia, patria kultivačné vyšetrenie, sérologické metódy dôkazu antigénov a protilátok a PCR vyšetrenie.

„PCR metóda je citlivejšia ako kultivačné vyšetrenie, a preto je vhodná ako skríningové vyšetrenie vybraných pohlavne prenosných ochorení. Takisto je PCR metóda nezastupiteľná pre identifikáciu pôvodcov, ktorých nie je možné kultivovať v bežných podmienkach diagnostického laboratória. Typicky sa na skríning odporúča stanovenie C. trachomatis a N. gonorrhoeae metódou PCR. Kultivačné vyšetrenie má však stále význam a pri pozitívnom výsledku PCR N. gonorrhoeae je aj odporúčané, keďže umožňuje stanovenie citlivosti voči antimikrobiálnym látkam. V prípade vírusov prenášaných pohlavným stykom sa na skríning používajú sérologické metódy dôkazu antigénov a protilátok. Dôkaz protilátok sa používa aj pri syfilise,“ objasnila jednotlivé metódy vyšetrenia MUDr. Miková.

Pohlavne prenosné ochorenia podľa pôvodcu

Pohlavne prenosné ochorenia môžeme rozdeliť podľa toho, kto je pôvodcom na vírusové, bakteriálne a parazitárne.

Vírusové pohlavne prenosné ochorenia: HIV/AIDS, hepatitída B, hepatitída C, HPV

Bakteriálne pohlavne prenosné ochorenia: syfilis (Treponema pallidum), kvapavka (Neisseria gonorrhoeae), chlamýdie (Chlamydia trachomatis), infekcie vyvolané ureaplasmami (Ureaplasma urealyticum a Ureaplasma parvum), infekcie vyvolané mykoplazmami (Mycoplasma hominis a Mycoplasma genitalium)

Parazitárne pohlavne prenosné ochorenia: trichomoniáza (Trichomonas vaginalis)

Najčastejšie pohlavne prenosné ochorenia

Aké sú najčastejšie pohlavne prenosné choroby, ich prejavy, príznaky či možnosti liečby? Pripravili sme pre vás podrobný prehľad tých najčastejších, v ktorom nájdete odpovede na všetky tieto otázky.

Charakteristika ochorenia HIV

HIV, inak nazývaný aj vírus ľudskej imunodeficiencie, útočí na bunky imunitného systému, ktoré následne ničí alebo znefunkčňuje. Napáda T-lymfocyty, biele krvinky, ktoré majú dôležitú úlohu v obranyschopnosti ľudského organizmu, a spôsobuje ich výrazný pokles. Pri postupnom progrese ochorenia dochádza k ťažkému poškodeniu imunitného systému.

Vírus HIV má schopnosť mutovať. Patrí do skupiny retrovírusov, dokáže prepisovať svoju RNA do podoby pro-vírusovej DNA a začlení sa do genetickej informácie bunky.

Prenos HIV

Najčastejšie dochádza k prenosu ochorenia pri nechránenom pohlavnom styku. V minulosti dochádzalo často k prenosu vírusu aj transfúziou krvi a aj preto sa pristúpilo k tomu, že darcovia krvi musia absolvovať vyšetrenie aj na vylúčenie HIV pozitivity. Ďalšími formami prenosu môže byť používanie vnútrožilových nástrojov užívateľov drog. Teoreticky by mohli predstavovať nebezpečenstvo aj tetovanie alebo pírsing, no len v prípade, ak by sa používali nástroje bez dezinfekcie pre viacerých klientov. K prenosu infekcie HIV z matky na dieťa môže dôjsť počas tehotenstva, pôrodu alebo pri dojčení. Aj toto riziko je už však v súčasnosti možné znížiť.

Príznaky HIV

Existuje niekoľko príznakov HIV. Prejavujú sa rôzne v závislosti od každého človeka a od štádia choroby, v akom sa nachádza. Príznaky infekcie sa môžu objaviť kedykoľvek v období niekoľkých mesiacov až rokov po infikovaní.

V počiatočnom štádiu sú príznaky veľmi nešpecifické, podobajú sa príznakom ako pri bežných vírusových ochoreniach – únava, bolesti hlavy, svalov, kĺbov, hrdla, zvýšená teplota. U niektorých nakazených však môže aj prvotná fáza nákazy prebiehať asymptomaticky.

Asi u polovice ľudí s neliečeným HIV sa do 10 rokov rozvinie ochorenie AIDS, ale čas medzi infikovaním vírusom HIV a nástupom AIDS sa môže značne líšiť.

Štádiá HIV

Priebeh infekcie HIV má najčastejšie 4 štádiá:

1. Akútna primárna fáza

V priebehu 2 až 4 týždňov po infikovaní vírusom HIV sa u približne dvoch tretín nakazených objaví ochorenie podobné chrípke. Ide o prirodzenú reakciu tela na infekciu HIV. Príznaky môžu zahŕňať horúčku, zimnicu, bolesť hrdla, únavu, zdurené lymfatické uzliny, vredy v ústach.

2. Klinická latencia – bezpríznakové štádium

Pre klinickú latenciu je typická bezpríznakovosť. Ľudia sa v druhom štádiu HIV ochorenia nemusia cítiť chorí a neobjavujú sa u nich príznaky. Sekundárna fáza môže trvať aj niekoľko rokov, avšak každý je iný, a preto je dĺžka bezpríznakového štádia veľmi individuálna. Vírus HIV je však aj počas tohto obdobia aktívny, neustále sa rozmnožuje a preniká do ďalších ľudských buniek. U niektorých môže vírus HIV postupovať pomalšie, u iných rýchlejšie. Počas tohto štádia je prenos HIV vírusu možný, aj keď infikovaný nemá príznaky.

3. Príznakové štádium

V tretej fáze sa objavujú malé príznaky infekcie, ktoré sa na rozdiel od prvého štádia zhoršujú a naberajú na intenzite. Obranný mechanizmus imunitného systému rapídne klesá, čo sa prejavuje častejšími infekciami. Môžu sa objaviť ochorenia ako soor v ústach, mykotický zápal pažeráka, meningitída, herpetické ochorenia alebo toxoplazmóza. Prejavujú sa choroby, s ktorými by si v prípade zdravého človeka imunitný systém bez problémov poradil.

4. Štádium AIDS

Neliečený vírus HIV postupuje do syndrómu získanej imunodeficiencie – AIDS, čo je posledné štádium. Medzi najčastejšie príznaky patria rýchla strata hmotnosti, zdurenie lymfatických uzlín, dlhotrvajúca hnačka, škvrny na pokožke a pod ňou, neurologické poruchy. Mnohé zo závažných symptómov a ochorení HIV pochádzajú z oportúnnych infekcií, ktoré sa vyskytujú v dôsledku poškodenia imunitného systému. Postihnutý je tiež nervový systém. Postupne dochádza k vzniku nádorových ochorení.

Diagnostika a liečba HIV

V prípade podozrenia je nevyhnutné čo najskôr podstúpiť test na HIV. Laboratóriá vykonávajú skríningový test na HIV. V súčasnosti používané skríningové testy v diagnostických laboratóriách dokážu zachytiť infekciu približne po 3 - 6 týždňoch od rizikového kontaktu. Ak sa pri laboratórnom vyšetrení u pacienta potvrdí reaktívny výsledok, je nevyhnutné absolvovať ďalšie vyšetrenia v Národnom referenčnom centre pre HIV/AIDS, ktoré infekciu potvrdia alebo vylúčia. HIV infekcia je nevyliečiteľná, avšak s adekvátnou liečbou sa výrazne zlepší kvalita života na úroveň ľudí bez HIV infekcie. Antiretrovírusová liečba bráni ďalšiemu množeniu vírusu, vďaka čomu sa dokáže imunitný systém opäť posilniť. Užívanie liekov je však celoživotné a pacienti v ňom musia byť dôslední.

Prevencia HIV

Nákaze vírusom HIV sa dá zabrániť preventívnymi aktivitami, ako sú napríklad používanie kondómu pri pohlavnom styku, používanie sterilných nástrojov pri tetovaní alebo pírsingu, vyhýbanie sa pohlavnému styku s partnerom, ktorého zdravotný stav nepoznáme.

HIV na Slovensku

Prvý prípad výskytu HIV na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1985. Odvtedy žije na Slovensku viac ako 1 200 ľudí s HIV. Až v 90 % prípadov dochádza k prenosu ochorenia pohlavným stykom. Viac než tri štvrtiny diagnostikovaných tvoria muži. U vyše stovky nakazených pacientov došlo ochorenie až do štádia AIDS. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR pribudlo v roku 2022 na Slovensku 103 nových prípadov nákazy HIV.

Charakteristika ochorenia

Syfilis je pohlavne prenosná choroba, ktorú spôsobuje baktéria Treponema pallidum. Baktéria dokáže preniknúť kožou alebo sliznicami, následne sa dostane do krvného obehu a lymfatického systému. Ak sa ochorenie nelieči, môže časom spôsobiť vážne poškodenie orgánov a nakoniec aj smrť.

Prenos syfilisu

Syfilis sa šíri priamym kontaktom so syfilitickou ranou – vredom. Ten sa môže vyskytnúť v okolí penisu, ale aj v pošve, v konečníku a na sliznici ústnej dutiny. Vred je veľký 1 mm až 2 cm, nie je ohraničený, je tmavočervený, pri dotyku je tuhý a nebolí. Po zahojení po ňom ostane jazva, ktorá je typická úbytkom kožného pigmentu. V prípade tehotenstva ženy nakazenej syfilisom je možný prenos infekcie na plod. V takomto prípade môže dôjsť k predčasnému pôrodu, narodeniu mŕtveho dieťaťa alebo k smrti novorodenca do niekoľkých dní, prípadne k ťažkému poškodeniu plodu.

Príznaky syfilisu

Príznaky ochorenia sa líšia v závislosti od štádia, v ktorom sa pacient aktuálne nachádza. Prvým príznakom je vznik tvrdého nebolestivého vredu. Po jeho zahojení sa na tele infikovaného objavia vyrážky v ústach, podpazuší alebo oblasti slabín. Sprievodnými znakmi môžu byť horúčka, zväčšené lymfatické uzliny, bolesti hrdla, svalov, únava, strata hmotnosti.

Štádiá syfilisu

Priebeh ochorenia sa delí do troch štádií:

1. Primárne štádium

V okolí genitálií, poprípade v ústnej dutine, alebo na miestach, ktoré môžu byť nepovšimnuté, sa vytvorí tvrdý vred (ulcus durum). Primárne štádium trvá 3 – 6 týždňov a napriek tomu, že je vred nebolestivý, je vysoko infekčný.

2. Sekundárne štádium

Prejavuje sa vyrážkami na dlaniach, chodidlách, ale aj iných častiach tela. Rovnako ako v prvom štádiu je vyrážka vysoko nákazlivá, avšak už bolestivá a pribúdajú aj lézie na slizniciach. Veľké, vyvýšené, sivé alebo biele lézie sa nazývajú Condyloma lata. Môžu sa vyvinúť na teplých a vlhkých miestach ako ústa, podpazušie alebo oblasť slabín. Vzhľadom niekedy pripomínajú vyrážky spôsobené inými chorobami, preto ich infikovaný nemusí považovať za dôležité. V sekundárnom štádiu sa sprievodné znaky ochorenia vyznačujú aj horúčkami, zväčšenými lymfatickými uzlinami, bolesťami hrdla, bolesťami svalov, únavou, stratou hmotnosti. Príznaky sekundárneho syfilisu zmiznú s liečbou alebo bez nej. Bez liečby infekcia postúpi do terciárneho štádia ochorenia.

V rozmedzí medzi druhým a tretím štádiom je takzvané latentné (bezpríznakové) štádium. Primárne a sekundárne príznaky v latentnej fáze miznú, baktérie v tele zostávajú. Toto štádium môže trvať niekoľko rokov, kým prejde do posledného, terciárneho štádia.

3. Terciárne štádium

Posledné štádium syfilisu je zriedkavé a môže sa objaviť 10 až 30 rokov po tom, čo sa človek nakazí. Môže byť smrteľné. Terciárny syfilis postihuje viacero orgánových systémov vrátane mozgu, nervov, očí, srdca, ciev, pečene, kostí, kĺbov. Príznaky terciárneho syfilisu sa líšia v závislosti od postihnutého orgánu. Za najzávažnejšiu formu považujeme neurosyfilis, ktorý postihuje nervový systém a môže viesť k jeho paralýze.

Diagnostika syfilisu

Syfilis je možné diagnostikovať odberom krvi na vyšetrenie protilátok v tele. Pri neurologických komplikáciách je možné paralelne vyšetriť hladinu protilátok v krvi a v mozgovomiechovom moku na potvrdenie lokálnej tvorby protilátok v centrálnej nervovej sústave.

Liečba syfilisu

Syfilis sa lieči antibiotikami buď vo forme injekcií, tabliet, alebo kapsúl. Na Slovensku sa najčastejšie využívajú penicilínové injekcie do svalu. Dĺžka liečby závisí od štádia ochorenia. U niektorých ľudí môže liečba spôsobiť príznaky podobné chrípke, ako je vysoká teplota, bolesť hlavy a svalov. Zvyčajne však netrvajú dlhšie ako 24 hodín. Primárny a sekundárny syfilis môže byť vyliečený, ak je diagnostikovaný včas a úplne liečený. Terciárny syfilis môže viesť k trvalej invalidite, vážnemu poškodeniu telesných funkcií a nakoniec k smrti.

Prevencia syfilisu

Vakcína proti syfilisu neexistuje. Keďže ide o pohlavne prenosné ochorenie, najlepšou prevenciou je pohlavný styk s jedným partnerom, pričom obidvaja sú zdraví. Znížiť riziko prenosu môže pomôcť aj používanie prezervatívov, tie však musia prekrývať syfilisové vredy.

Syfilis na Slovensku

Ochorenie má na Slovensku stúpajúcu tendenciu. V roku 2022 bolo podľa informácií NCZI poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti nahlásených 443 prípadov syfilisu, čo predstavovalo chorobnosť 8,2 prípadov na 100 000 obyvateľov. Oproti roku 2021, kedy bolo nahlásených 294 prípadov syfilisu, ide o nárast 50,7 %. V roku 2020 evidovali 167 prípadov. Najčastejšie bol syfilis diagnostikovaný u mužov.

Charakteristika ochorenia

Hepatitída B je infekcia pečene spôsobená vírusom hepatitídy typu B (HBV). Ide o najčastejšiu vážnu infekciu pečene na svete. Každý rok vedie táto choroba k množstvu úmrtí. Ide pritom o ochorenie, proti ktorému existuje vakcína a je možné ho liečiť.

Pre mnohých ľudí je hepatitída B krátkodobým ochorením. Pre iných sa môže stať dlhodobou chronickou infekciou, ktorá môže viesť k vážnym, dokonca život ohrozujúcim zdravotným problémom, ako je cirhóza pečene alebo rakovina pečene.

Dôležitú úlohu v tom, či sa hepatitída B stane chronickým ochorením, zohráva vek. Čím je človek pri infikovaní mladší, tým väčšia je pravdepodobnosť vzniku chronickej infekcie. Približne u 9 z 10 dojčiat, ktoré sa nakazia, sa vyvinie celoživotná chronická infekcia. Riziko klesá, keď dieťa starne. Približne u jedného z troch detí, ktoré sa nakazia pred dosiahnutím veku 6 rokov, sa vyvinie chronická hepatitída B. Naproti tomu, takmer všetky deti vo veku 6 rokov a staršie a dospelí infikovaní vírusom hepatitídy B sa úplne uzdravia a chronická infekcia sa u nich nevyvinie.

Prenos hepatitídy B

Hepatitída B sa šíri krvou, spermiami alebo inými telesnými tekutinami infikovanej osoby. Okrem prenosu pohlavným stykom sa môže šíriť aj používaním injekčných striekačiek užívateľov drog, ale tiež počas tehotenstva a pôrodu. Vírus sa po infikovaní dostáva do pečene a v jej bunkách sa „rozmnožuje“.

Príznaky hepatitídy B

Inkubačná doba nákazy je 4 týždne až 6 mesiacov. V tomto období sa môžu objaviť prvé príznaky, ktorými sú napríklad slabosť, únava, kožné vyrážky, nevoľnosť alebo nechutenstvo. Jedným z typických príznakov je aj žlté sfarbenie kože alebo očného bielka. Zmena farby môže nastať aj pri vylučovaní moču, ktorý je v prípade nákazy tmavý, a stolice, ktorá je svetlá. Človek je nielen vysoko infekčný, ale hrozia mu chronické ochorenia ako cirhóza alebo rakovina pečene.

Diagnostika ochorenia

Diagnostika žltačky typu B je založená na dôkaze DNA vírusu metódou PCR alebo sérologickom vyšetrení takzvaných markerov hepatitídy B. Ide o rad protilátok a vybraných štruktúr – antigénov vírusu. Na tieto testy stačí odber krvi. Následne existuje aj ultrazvuk pečene, takzvaná prechodná (tranzientná) elastografia, ktorá ukáže rozsah poškodenia pečene. Je tiež možné odobrať vzorku tkaniva pečene, ktorá je zaslaná na laboratórnu analýzu.

Liečba hepatitídy B

Liečba vírusu hepatitídy B je pri akútnej a chronickej infekcii rozdielna. Pri akútnej hepatitíde B ide o holistický spôsob liečby, dôležité je udržiavanie komfortu a nutričnej rovnováhy, dopĺňanie či náhrada stratených tekutín počas nevoľnosti. Neužívajú sa liečivá acetaminofén, paracetamol ani lieky proti vracaniu.

Chronická hepatitída B sa zvyčajne lieči antivirotikami, ktoré sa často užívajú po celý život, aby sa predišlo komplikáciám ako cirhóza alebo rakovina pečene. Jednou z možností je tiež transplantácia pečene.

Prevencia hepatitídy B

Výraznou pomôckou v boji proti vírusu hepatitídy B je existencia očkovacej látky. Zaočkovať je možné aj dojčatá čo najskôr po narodení. Očkovacia látka chráni jedinca minimálne 20 rokov, môže mať však aj celoživotný účinok.

V rámci prevencie vydala svoje odporúčania aj Svetová zdravotnícka organizácia. Tie spočívajú v dodržiavaní bezpečnosti pri sexuálnej aktivite, implementácii stratégie bezpečnosti krvi a tiež v používaní ochranných pomôcok.

Hepatitída B na Slovensku

Očkovanie proti hepatitíde B je na Slovensku povinné, je súčasťou hexavakcíny, ktorá sa deťom podáva v 3., 5. a 11. mesiaci života. Okrem toho je odporúčané pre dospelých, ktorí neboli zaočkovaní v detstve a prichádzajú do kontaktu s infikovanými osobami. Na Slovensku sa každý rok objaví niekoľko prípadov akútnej hepatitídy B.

Charakteristika ochorenia

Hepatitída C (HCV) je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje zápal pečene. Niekedy vedie k vážnemu poškodeniu pečene. Rovnako ako hepatitídu B, dokáže aj hepatitídu C v niektorých prípadoch poraziť imunitný systém a stáva sa tak krátkodobou chorobou.

Pre viac ako polovicu infikovaných však znamená dlhodobé chronické ochorenie. Chronická hepatitída C môže vyvolať vážne, život ohrozujúce zdravotné problémy, ako je cirhóza a rakovina pečene. Ľudia s chronickou hepatitídou C často nemajú žiadne príznaky a necítia sa chorí. Keď sa objavia príznaky, často sú znakom pokročilého ochorenia pečene.

Prenos hepatitídy C

Vírus hepatitídy C sa prenáša krvou. Vírus sa môže preniesť aj pohlavným stykom, krvnou transfúziou, používaním rovnakých ihiel u drogovo závislých osôb a pod.

Príznaky hepatitídy C

Infekcia vírusom hepatitídy C prebieha často bezpríznakovo. Ak sa objavia príznaky, zvyčajne sa tak stane niekoľko týždňov po infekcii. Symptómy môžu zahŕňať vysokú teplotu, únavu, stratu chuti do jedla, bolesti brucha. Najznámejšími a najčastejšími príznakmi je zožltnutie kože a očných bielok známe ako žltačka. Tieto symptómy sa prejavujú dočasne.

Inkubačná doba hepatitídy typu C je individuálna. Podľa lekárov to môže byť v rozmedzí od 15 do 150 dní. Približne u 30 % infikovaných sa imunitný systém zbaví vírusu do šiestich mesiacov a nakazený tak nemá žiadne ďalšie príznaky.

Vo zvyšných prípadoch vírus pretrváva v tele niekoľko mesiacov alebo rokov. Príznaky dlhodobej (chronickej) hepatitídy C sa môžu značne líšiť. U niektorých ľudí môžu byť sotva viditeľné, u iných môžu mať významný vplyv na kvalitu života. Príznaky tiež môžu na nejaký čas vymiznúť, no znovu sa vrátia. Niektoré z najčastejších problémov, s ktorými sa stretávajú ľudia s chronickou hepatitídou C, zahŕňajú neustály pocit únavy, bolesti kĺbov a svalov, pocit nevoľnosti, problémy s krátkodobou pamäťou, koncentráciou, zmeny nálady, depresiu alebo úzkosť, poruchy trávenia alebo nadúvanie, svrbenie kože. Ak sa infekcia nelieči, môže nakoniec spôsobiť zjazvenie pečene (cirhózu) a viesť k zhubnému hepatocelulárnemu karcinómu. K príznakom cirhózy patria nevoľnosť, nechutenstvo, únava, žltačka, začervenanie dlaní na rukách, bledé nechty najmä palec a ukazovák, ľahko sa tvoria modriny a nahromadenie tekutiny v nohách alebo brušnej dutine.

Diagnostika hepatitídy C

Žltačka typu C sa diagnostikuje stanovením protilátok alebo priamo RNA vírusu v krvi. Prostredníctvom PCR testov sa zisťuje, či je vírus ešte stále prítomný v organizme. Po diagnostikovaní chronickej infekcie HCV by mal pacient podstúpiť biopsiu, vyšetrenie na určenie stupňa poškodenia pečene (fibróza a cirhóza). Stupeň poškodenia pečene je významným ukazovateľom pri rozhodovaní o liečbe a manažmente ochorenia.

Liečba hepatitídy C

Chronická infekcia vírusom hepatitídy C si vyžaduje liečbu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča liečbu pangenotypovými priamo pôsobiacimi antivirotikami pre všetkých dospelých, dospievajúcich a deti s chronickou infekciou hepatitídou C. Antivirotiká môžu vyliečiť väčšinu pacientov s infekciou HCV, pričom liečba trvá zvyčajne 12 až 24 týždňov, v závislosti od prítomnosti alebo neprítomnosti cirhózy.

Prevencia hepatitídy C

Proti hepatitíde typu C neexistuje preventívne očkovanie. Z povahy prenosu ochorenia vyplýva aj prevencia pred nakazením. To znamená, že je potrebné vyhýbať sa kontaktu s infikovanou krvou.

Hepatitída C na Slovensku

Podľa portálu virusova-hepatitida.sk ukazujú výsledky epidemiologických prieskumov, že na Slovensku sa pohybuje počet nakazených medzi 25-tisíc až 50-tisíc obyvateľov. Keďže však nákaza môže prebiehať asymptomaticky, nie sú všetci infikovaní aj diagnostikovaní a liečení.

Charakteristika ochorenia

Chlamýdie sú najčastejšou pohlavne prenosnou infekciou, sú dokonca častejšie ako kvapavka alebo syfilis. Ochorenie spôsobuje baktéria Chlamydia trachomatis. Keďže ide o pohlavne prenosné ochorenie, vyskytuje sa najmä u sexuálne aktívnych ľudí. Celosvetovo sa až dve tretiny nových infekcií objavujú v populácii vo veku 15 – 24 rokov. Môže sa však preniesť aj na novorodenca počas pôrodu.

Prenos chlamýdií

Keďže chlamýdie patria k najčastejšie prenosným pohlavným ochoreniam, prebieha ich prenos primárne pri pohlavnom styku – vaginálnom, orálnom či análnom sexe.

Príznaky chlamýdií

Chlamýdie môžu v bunkách prežívať bez toho, aby spôsobili závažné zdravotné problémy. Infikovaný tak o svojom ochorení ani nemusí vedieť a šíri ho ďalej. Približne u 70 % žien a 50 % mužov prebehne infekcia bezpríznakovo.

Medzi najbežnejšie príznaky chlamýdií patrí výtok z pošvy, penisu alebo análneho otvoru. Môže sa objaviť aj bolesť v podbrušku, pálenie pri močení, častejšie močenie, krvácanie po pohlavnom styku či krvácanie medzi menštruáciami. U mužov aj u žien sa môže v dôsledku infekcie vyvinúť reaktívna artritída. Ide o typ artritídy, ktorý sa vyskytuje ako reakcia na infekciu v tele.

U žien sa neliečená infekcia môže rozšíriť do maternice a vajíčkovodov a spôsobiť zápalové ochorenie panvy. Ak sa klinicky prejaví, môže ísť o bolesti v spodnej časti brucha, nepravidelnú menštruáciu, bolesť pri pohlavnom styku, bolesti pri močení a podobne. V najhoršom prípade môže infekcia viesť k trvalému poškodeniu reprodukčného systému, mimomaternicovému tehotenstvu a nakoniec až k neplodnosti. Ženy, u ktorých sa infekcia objaví viackrát, majú vyššie riziko závažných reprodukčných zdravotných komplikácií.

Deťom narodeným infikovaným matkám spôsobujú chlamýdie očné infekcie alebo zápaly pľúc. Infekcia chlamýdiami môže spôsobiť predčasný pôrod.

U mužov patrí k príznakom aj bolesť a opuch semenníkov. Niekedy tiež môže dôjsť k zápalu nadsemenníkov, čo spôsobuje bolesť, opuch, horúčku a zriedkavo aj neplodnosť.

Diagnostika chlamýdií

Najbežnejší test na chlamýdie je dôkaz DNA metódou PCR. Test sa vykonáva z výteru z močovej trubice, pošvy alebo z krčku maternice; u mužov je vhodná aj vzorka moču.

Liečba chlamýdií

Chlamýdie je možné liečiť antibiotikami. Liečba nekomplikovaných infekcií trvá spravidla 7 dní, avšak pri výskyte komplikácií sa liečba predlžuje. Ak sa infekcia nelieči včas, môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom.

Prevencia ochorenia

K prevencii pred infekciou chlamýdiami patrí najmä používanie prezervatívov pri pohlavnom styku. Ich používanie síce znižuje, ale neodstraňuje riziko nákazy. Vysoké riziko nákazy predstavuje tiež časté striedanie sexuálnych partnerov, prípadne viacero sexuálnych partnerov v rovnakom období. V takomto prípade by malo byť samozrejmosťou absolvovať preventívne vyšetrenie pohlavne prenosných chorôb.

Chlamýdie na Slovensku

V roku 2021 bolo na Slovensku zaznamenaných približne 900 prípadov chlamýdiových infekcií, pričom väčšinu nakazených, takmer 700, tvorili ženy. V rámci Európskej únie bolo v roku 2019 hlásených viac ako 434-tisíc chlamýdiových infekcií.

Charakteristika ochorenia

Kvapavka (gonorrhoea) je pohlavne prenosná infekcia spôsobená baktériou nazývanou Neisseria gonorrhoeae alebo gonokok. Kvapavka obvykle postihuje močovú rúru, krčok maternice, konečník, prípadne hrdlo. U detí, na ktoré sa infekcia môže preniesť počas pôrodu od nakazenej matky, najčastejšie postihuje oči. Po chlamýdiách je kvapavka druhou najčastejšou pohlavne prenosnou chorobou. Vyskytuje sa najmä u mladých sexuálne aktívnych ľudí.

Prenos

Kvapavka sa najčastejšie šíri počas nechráneného vaginálneho, orálneho alebo análneho styku. Napriek tomu, že u mnohých nakazených prebieha infekcia asymptomaticky, môžu ju preniesť na iného človeka. Inkubačná doba kvapavky je 2 – 10 dní.

Príznaky

Ako bolo spomenuté vyššie, u časti nakazených môže kvapavka prebiehať bezpríznakovo. Ide približne o 10 % nakazených mužov a 50 % nakazených žien. U ostatných infikovaných sa infekcia prejaví, pričom príznaky u žien bývajú obvykle miernejšie ako u mužov.

U nakazených mužov sa môžu objaviť biely, žltý alebo zelený výtok z penisu, bolesť alebo pálenie pri močení, bolesť a opuch semenníka, opuch predkožky, začervenanie a opuch v ústí močovej rúry.

Ženy, u ktorých sa prejavia príznaky kvapavky, trpia zväčša vaginálnym výtokom zelenej alebo žltej farby, bolesťou pri pohlavnom styku, ťažkosťami pri močení ako bolesť alebo pálenie, môže sa objaviť krvácanie mimo menštruačného cyklu, bolesť pri pohlavnom styku, krvácanie po pohlavnom styku.

Okrem toho sa u oboch pohlaví môže vyskytnúť zvýšená teplota alebo horúčka, bolesť kĺbov, bolesť konečníka, svrbenie konečníka, bolesť brucha a ďalšie. Akýkoľvek symptómy sa neoplatí podceniť a je nutné vyhľadať lekára. Neliečená kvapavka môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. U žien sa môže rozšíriť na maternicu a vajíčkovody a viesť k zápalovému ochoreniu panvy. U mužov sa môže objaviť prostatitída. U oboch pohlaví môže neliečená kvapavka spôsobiť neplodnosť.

Prevencia

Prevencia vo forme očkovania proti kvapavke neexistuje. Je preto na každom, aby sa správal zodpovedne a dodržiaval zásady bezpečného sexu, ako je používanie prezervatívov, poznanie partnerovho zdravotného stavu a nestriedanie partnerov.

Diagnostika

Kvapavku je možné diagnostikovať viacerými spôsobmi. Kultivačným vyšetrením alebo stanovením DNA metódou PCR, prípadne kombináciou oboch. Ako odberový materiál je vhodný výter z pošvy, krčka maternice, močovej trubice, konečníka, hrdla, očnej spojovky, ejakulát alebo moč.

Liečba

Liečba kvapavky zahŕňa užívanie antibiotík a je dôležité začať s ňou čo najskôr. Pri kultivačnom vyšetrení sa zároveň stanovuje citlivosť na antibiotiká. Komplikáciou pri liečbe kvapavky sa však stáva čoraz väčšia rezistencia baktérií na antibiotiká. Ak pacient ani po niekoľkých dňoch užívania antibiotík nepozoruje zlepšenie stavu, je nevyhnutná ďalšia konzultácia s lekárom.

Kvapavka na Slovensku

V roku 2021 zaznamenalo Národné centrum zdravotníckych informácií 424 pacientov s gonokokovou infekciou. Bolo to o 112 infikovaných viac ako v roku 2020. V roku 2019 bolo zaznamenaných 370 prípadov. Vo všetkých obdobiach tvorili väčšinu nakazených muži, kvapavka sa však objavila aj u niekoľkých tehotných žien.

Charakteristika ochorenia

Ureaplasmy sú obvykle súčasťou bakteriálnej populácie tela sexuálne aktívnych ľudí. Vo väčšine prípadov žijú v rovnováhe bez toho, aby spôsobovali problémy. Považujú sa za oportúnne baktérie, čo znamená, že môžu spôsobiť ochorenie inak zdravých ľudí, ak ich imunitný systém oslabí iná choroba, stres alebo iná príležitosť.

Ureaplasma nemá bunkovú stenu. Absencia bunkovej steny spôsobuje, že je odolná voči niektorým bežným antibiotikám vrátane penicilínu. Je spojená s chorobami a so stavmi, ktoré ovplyvňujú mužské a ženské reprodukčné systémy.

Infekcie spôsobujú Ureaplasma parvum a Ureaplasma urealitycum.

Prenos ochorenia

Ureaplasma je veľmi častá u sexuálne aktívnych jedincov. Prenáša sa hlavne nechráneným vaginálnym alebo análnym stykom. Matka môže počas tehotenstva a pôrodu infikovať novorodenca.

Príznaky ochorenia

Väčšina infekcií prebehne lokálne bez toho, aby spôsobila väčšie zdravotné komplikácie. Ak sa príznaky objavia, patrí k nim najmä pocit pálenia pri močení, podráždenie močovej rúry, nezvyčajný vaginálny výtok, mierne zapáchajúci výtok u žien či výtok z močovej rúry u mužov, zápal semenníka, nadsemenníka alebo prostaty.

Diagnostika ochorenia

Diagnostika ureaplasiem je možná kultivačným vyšetrením alebo PCR. Ako vhodný biologický materiál je ster z uretry, krčka maternice, pošvy, moč, prípadne ejakulát.

Liečba infekcie

Ako pri ostatných bakteriálnych chorobách sa aj v tomto prípade nasadia pacientovi antibiotiká. Zvolené antibiotikum závisí od zdravotného problému, ktorý sa rieši, a od toho, kto sa lieči.

Prevencia

Ako prevencia sa odporúča pravidelne absolvovať preventívne prehliadky, dodržiavať hygienu, používať ochranu pri pohlavnom styku a nestriedať sexuálnych partnerov.

Charakteristika ochorenia

Mycoplasma genitalium a Mycoplasma hominis sú baktérie, ktoré kolonizujú mužský a ženský reprodukčný trakt. Mycoplasma genitalium je známa ako najmenšia zo všetkých voľne žijúcich buniek.

Mycoplasma hominis je baktéria žijúca v močových cestách asi u polovice žien a vyskytuje sa aj u niektorých mužov. Infekciu spôsobujú najmä u ľudí s oslabenou imunitou, u ktorých môžu vyvolať zápalové ochorenie panvy a reprodukčných orgánov.

Prenos ochorenia

Baktérie Mycoplasma genitalium a Mycoplasma hominis sa šíria pohlavným stykom.

Príznaky ochorenia

Nákaza často prebieha asymptomaticky. Pre ureaplasmy aj mykoplazmy platí, že ak sa príznaky objavia, bývajú podobné ako pri iných pohlavne prenosných ochoreniach.

U žien sa infekcia môže prejaviť vaginálnym svrbením, výtokom z močovej rúry, príznakmi a prejavmi zápalu, cervicitídou (zápalom krčka maternice), krvácaním medzi menštruáciami alebo po pohlavnom styku. Môže viesť k neplodnosti.

U mužov spôsobuje infekcia uretritídu – infekciu močovej trubice, výtok z penisu, bolestivé močenie, pocit pálenia pri močení, nutkanie na močenie.

Diagnostika ochorenia

Potvrdenie prítomnosti mykoplaziem je možné kultivačným vyšetrením, alebo stanovením DNA metódou PCR. Vhodný je ster z krčka maternice, pošvy, uretry alebo odber moču.

Liečba ochorenia

Mykoplazmy nemajú bunkovú stenu, čomu sa musí prispôsobiť aj liečba antibiotikami. Penicilín či cefalosporíny sú proti infekcii neúčinné. Pri liečbe sa používajú antibiotiká, ktoré zabraňujú množeniu a ďalšiemu rastu baktérií. Bez adekvátnej liečby sa môže infekcia krčka maternice rozšíriť do vajcovodov a spôsobiť zápalové ochorenie panvy. Ak sa toto ochorenie nelieči, môže viesť k zjazveniu vajcovodov a mimomaternicovému tehotenstvu alebo k prípadnej neplodnosti.

Prevencia ochorenia

Ako prevencia sa odporúča pravidelne absolvovať preventívne prehliadky, dodržiavať hygienu, používať ochranu pri pohlavnom styku a nestriedať sexuálnych partnerov.

Charakteristika ochorenia

Trichomoniáza je častou pohlavne prenosnou chorobou, ktorú spôsobuje prvok Trichomonas vaginalis. Nakaziť sa môže každý sexuálne aktívny jedinec. Postihuje viac ženy ako mužov.

Prenos trichomoniázy

K prenosu dochádza väčšinou počas pohlavného styku.

Príznaky trichomoniázy

Aj po infikovaní často nemajú pacienti žiadne príznaky. Ochorenie postihuje u mužov hlavne močovú trubicu, u žien pošvu. Príznaky sa častejšie vyskytujú u žien, asymptomatický priebeh má infekcia asi u 50 % žien a 70 – 80 % mužov. Vzhľadom na neprítomnosť symptómov u mužov sú títo považovaní za prenášačov.

U žien spôsobuje trichomoniáza vaginálny výtok žltozelenej farby, ktorý môže byť hustý, riedky, spenený a môže mať aj nepríjemný rybí zápach. Objavuje sa bolesť, opuch a svrbenie okolo pošvy a bolesť alebo nepohodlie pri močení alebo pohlavnom styku.

U mužov zvyčajne spôsobí bolesť pri močení alebo počas ejakulácie, častejšie nutkanie na močenie, objaviť sa môže aj riedky biely výtok z penisu, bolesť, opuch a začervenanie okolo hlavy penisu alebo predkožky.

Diagnostika trichomoniázy

Na diagnostiku sa u žien odoberá ster z pošvy alebo močovej trubice, u mužov ster z močovej trubice alebo ejakulát. Trichomonády sa dajú vyšetriť kultivačne alebo PCR metodikou.

Liečba trichomoniázy

Trichomoniáza sa lieči antibiotikami. Náročnejšia je liečba v tehotenstve. Hlavne v prvom trimestri je liečba trichomoniázy založená na podávaní lokálnych vaginálnych preparátov.

Prevencia trichomoniázy

Prevencia spočíva v ochrane pred nákazou.

Trichomoniáza na Slovensku

Za rok 2021 bolo podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku evidovaných 111 prípadov trichomoniázy, z čoho boli 3 nakazení muži a zvyšok ženy.

Charakteristika HPV

Ľudský papilomavírus infikuje kožu alebo sliznice. Vyskytuje sa najmä v oblasti genitálií a análneho otvoru, ale tiež v oblasti hlavy, krku a dýchacích ciest. Jeho výskyt v populácii je taký bežný, že počas svojho života sa s ním opakovane stretne až 80 % populácie. Platí to tak pre ženy, ako aj pre mužov.

Existuje mnoho rôznych typov HPV, identifikovaných je v súčasnosti viac ako 150 rôznych typov HPV. Len niektoré z nich spôsobujú závažné zdravotné problémy. Podľa toho sa aj rozdeľujú do dvoch skupín – nízkorizikové HPV a vysokorizikové HPV.

HPV infekcie s nízkym rizikom môžu spôsobiť bradavice v oblasti konečníka a genitálií, niekedy v ústach a hrtane alebo na koži. Nespôsobujú vážne zdravotné problémy. Môžu zmiznúť samy alebo je možné dať si ich odstrániť.

Medzi najnebezpečnejšie vysokorizikové typy HPV patrí HPV16 a HPV18. Tieto dva typy vírusu sú zodpovedné až za 70 % všetkých prípadov rakoviny krčka maternice. Aj vysokorizikové typy HPV môžu samy vymiznúť v priebehu 1 až 2 rokov bez toho, aby vyvolali zdravotné ťažkosti. Avšak dlhotrvajúce infekcie najčastejšie vedú k vzniku rakoviny.

Dlhotrvajúca HPV infekcia môže okrem rakoviny krčka maternica spôsobiť aj iné druhy rakoviny vrátane rakoviny konečníka, pošvy, penisu, úst a hrdla.

Príznaky HPV

Genitálne bradavice sa podobajú na klasické bradavice, no líšia sa farbou a veľkosťou. Niektoré môžu mať plochý tvar, iné vytvárajú karfiolovité útvary. Najčastejšie sa objavujú na vonkajších genitáliách, ale aj v pošve či na krčku maternice. U mužov sa objavujú na penise alebo semenníkoch. Môžu sa tiež objaviť v okolí konečníka.

HPV infekcia môže stáť aj za vznikom bradavíc, ktoré sa objavujú na koži typicky na rukách a nohách a môžu mať rôzny tvar.

Prenos HPV

HPV sa prenáša priamym kontaktom s kožou, pohlavným stykom, orálnym alebo análnym stykom, počas pôrodu cez infikovaný pôrodný kanál. Možný je aj prenos cez kontaminované podlahy, uteráky, prípadne nábytok.

Prevencia HPV

Proti vybraným typom vírusu HPV existuje očkovanie, ktoré výrazne znižuje riziko vzniku rakoviny krčka maternice či iných druhov rakoviny, ktoré súvisia s ľudským papilomavírusom. Očkovaciu látku je možné podávať už od 12. roku. Ideálne je, ak sa očkovanie stihne skôr, ako jedinec začne s aktívnym pohlavným životom. Je však možné dať sa očkovať aj neskôr.

Prevenciou proti infekcii vírusom HPV je tiež udržiavanie monogamného sexuálneho vzťahu, zníženie počtu sexuálnych partnerov. Keďže však vírus HPV patrí k bežným vírusom, je potrebné nevynechávať pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa (ženy) a urológa (muži). Tie dokážu včas zachytiť prekancerózne (predrakovinové) štádiá ochorenia.

Diagnostika HPV

V rámci preventívnych prehliadok sa odoberá ster z krčka maternice na cytologické vyšetrenie buď Pap test, alebo LBC (liquid based cytológia). Cytologické vyšetrenie môže odhaliť abnormality, ktoré by mohli viesť k rakovine.

HPV infekcia sa dá potvrdiť molekulárno-biologickými testami; stanovením DNA, genotypu vysokorizikových HPV a mRNA HPV svedčiacich pre aktívnu infekciu.

Liečba HPV

Liek na zlikvidovanie vírusu neexistuje. Môžu sa však používať prípravky a lieky na odstránenie bradavíc. Aplikujú sa priamo na lézie a zvyčajne vyžadujú veľa aplikácií, kým zaberú. K liečivám, ktoré sa používajú pri infekcii HPV, patrí napr. kyselina salicylová. Voľnopredajné lieky s obsahom tejto kyseliny fungujú tak, že postupne odstraňujú vrstvy bradavíc. Bradavice možno odstrániť aj zmrazením, laserom či chirurgicky. Prekancerózy sa odstraňujú chirurgicky.

HPV na Slovensku

Od mája 2022 sa 12-ročné deti na Slovensku môžu bez doplatku očkovať 9-valentnou vakcínou proti HPV. Určená je tak pre dievčatá, ako aj pre chlapcov. Gynekológovia na Slovensku ročne odhalia približne 700 prípadov rakoviny krčka maternice, pričom viac ako 200 pacientiek ročne zomrie. Rakovina krčka maternica sa najčastejšie diagnostikuje vo veku 35 – 44 rokov. Viac dôležitých informácií o tomto nebezpečnom ochorení nájdete aj na stránke www.cytologia.sk.

Pri včasnej diagnostike pohlavne prenosných chorôb je vo viacerých prípadoch možná liečba, preto netreba odkladať vyšetrenie pri akomkoľvek podozrení. V Medirexe si môžete vybrať z viacerých možností vyšetrení.