Štítna žľaza (gl. thyroidea) s hmotnosťou okolo 20 - 30 g je uložená na prednej strane priedušnice (trachey) pod štítnou chrupkou a tvoria ju dva laloky spojené mostíkom. Skladá sa z kruhových folikulov (malých vačkov), ktoré sú vyplnené koloidom. Medzi folikulami sa nachádzajú cievy, nervy a parafilokulárne bunky (C-bunky, ktoré produkujú kalcitonín – jeden z hormónov hormón zodpovedných za udržiavanie hladiny vápnika v krvi).

Kľúčovou úlohou štítnej žľazy je vylučovať hormóny, ktoré zabezpečujú dlhodobú cestu k zdravému metabolizmu. Štítna žľaza nie je osamotený orgán v hornej časti tela. Práve naopak, intenzívne komunikuje so všetkými bunkami tela a je súčasťou zložitého endokrinného (hormonálneho) systému.

Štítna žľaza má schopnosť aktívne vychytávať jód, ktorý sa dostane do folikulov a spracuje prostredníctvom enzýmu zvaného peroxidáza. Vo folikuloch sa jód naväzuje na tyreoglobulín. Je to veľký proteín, ktorý sa tvorí vo folikulárnych bunkách. Tu biochemickými procesmi vznikajú hormóny štítnej žľazy tetrajódtyronín T4 (tyroxín) a trijódtyronín T3. Do krvi sa za normálnych okolností dostáva len malé množstvo tyreoglobulínu. Asi 15 % hormónu T3 produkuje priamo štítna žľaza a zvyšok vzniká z T4 v ostatných tkanivách ľudského tela, kde prebieha premena T4 na biologicky aktívny T3 pomocou enzýmov závislých od selénu. Prirodzený pomer hormónov T4 a T3 vylúčených do krvi je približne 20:1. Štítna žľaza ako jediný endokrinný orgány (pozn. endokrinné orgány/žľazy sú tie, ktoré produkujú rôzne hormóny) tvorí hormóny do zásoby. Uvoľnené hormóny sa v krvi viažu na transportné bielkoviny, kedy nie sú biologicky aktívne. Biologicky aktívne sú teda voľné hormóny fT4 a fT3. Tvoria len nepatrnú časť z celkového množstva hormónov štítnej žľazy (0,03 % fT4 a 0,2 % fT3), ktoré vstupujú do buniek.

Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú normálny rast, riadia metabolické procesy - tvorbu a uvoľňovanie energie zo sacharidov, tukov aj bielkovín, vplývajú na fyzické i psychické zdravie, nervový a kardiovaskulárny systém, činnosť mozgu aj obličiek, aktivitu pohlavných orgánov a kontrolujú termoreguláciu organizmu. Špeciálnu pozornosť si zaslúži prepojenie štítnej žľazy s imunitným systémom. 

Významnú úlohu v regulácii činnosti štítnej žľazy zohráva tyreostimulačný hormón (TSH), tvorený bunkami hypofýzy (žľaza v mozgu), ktorý riadi tvorbu a vylučovanie tyroxínu a trijódtyronínu v štítnej žľaze. Pôsobením TSH sa teda hormóny štítnej žľazy uvoľňujú do krvi. Hladina T3, T4 a TSH je riadená mechanizmom spätnej väzby, napríklad malý pokles koncentrácie periférnych hormónov vyvolá zvýšenie hladiny TSH. Základnými laboratórnymi ukazovateľmi funkcie štítnej žľazy je voľný tyroxín fT4 a TSH.

Keď štítna žľaza vysiela signály, treba spozornieť

Pravdou je, že príznaky ochorení štítnej žľazy si mnohí ľudia často zamieňajú s inými príčinami, ako napríklad stres, vyčerpanosť, nezdravý životný štýl. Niet sa čo čudovať, veď poruchy fungovania štítnej žľazy sa hlásia s rôznorodými prejavmi:

  • problémy so spánkom,
  • svalová slabosť,
  • únava, stres, nepokoj,
  • chudnutie či priberanie na váhe,
  • zhoršenie pamäti a sústredenia, zníženie pozornosti,
  • búšenie srdca, rýchly alebo pomalý pulz,
  • rednutie vlasov, ich zmenená kvalita, rovnako aj nechtov či pokožky,
  • nadmerné potenie,
  • pocity chladu či návaly tepla.

Kedy je potrebné vyhľadať pomoc

Choroby štítnej žľazy tvoria 90 % všetkých ochorení endokrinných žliaz. Postihujú priemerne 5 % žien a 1 % mužov, s vekom sa ich výskyt mierne zvyšuje. Ochorenia štítnej žľazy sa u žien nad 60 rokov zistia v 10 - 15 %. Vyskytujú sa dve skupiny porúch štítnej žľazy, ktoré sa často kombinujú:

porucha tvorby hormónov – zvýšená alebo znížená tvorba a sekrécia hormónov štítnej žľazy,

morfologické (štrukturálne) zmeny v žľaze - objem štítnej žľazy sa zmenší alebo zväčší, neraz v nej vznikajú rôzne uzly a cysty, v niektorých prípadoch sa však vyskytuje aj nádorové zhubné ochorenie – rakovina štítnej žľazy.

Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú funkciu každého orgánu prostredníctvom receptorov na povrchu alebo vnútri buniek. Keďže receptory pre hormóny štítnej žľazy sú rozmiestnené takmer vo všetkých bunkách ľudského organizmu, každá porucha funkcie štítnej žľazy môže mať široké spektrum prejavov. Ak sa v laboratórnych výsledkoch zistia zmeny hladín hormónov štítnej žľazy a zároveň sú prítomné príznaky ochorenia, hovoríme o manifestnom ochorení. Ak príznaky prítomné nie sú a laboratórne sa v hladinách hormónov nachádzajú len mierne zmeny, jedná sa o subklinické poruchy.

Štítna žľaza sa môže vychýliť zo svojej optimálnej činnosti oboma smermi – môže sa objaviť znížená aktivita (hypotyreóza), čo znamená nedostatočné pôsobenie hormónov na tkanivá, kým pri zvýšenej aktivite (hypertyreóze) pôsobia nadmerne.

Zvýšená funkcia štítnej žľazy - hypertyreóza

Štítna žľaza je v tomto prípade mimoriadne aktívna, až ultraaktívna. Čo to znamená? Produkuje neprimerane veľa hormónov a organizmus reaguje – vyvíja nadmernú aktivitu predovšetkým v metabolických procesoch, čo znamená zrýchlenú látkovú výmenu a dostáva sa do tzv. hypermetabolického stavu. Výsledkom sú príznaky hypertyreózy, ktoré sa môžu vyskytovať v rôznych kombináciách a intenzite:

  • úbytok na váhe a nechcené chudnutie napriek zvýšenej chuti do jedla,
  • úbytok svalstva a kostnej hmoty – až vznik osteoporózy,
  • návaly horúčavy – neznášanlivosť tepla,
  • zvýšená srdcová frekvencia, časté sú arytmie, pociťované ako búšenie srdca (palpitácie),
  • zrýchlená pohyblivosť čriev, častejšie vyprázdňovanie, prípadne hnačky,
  • rýchla unaviteľnosť,
  • fyzické a psychické zrýchlenie, zvýšené reflexy,
  • v pokoji tras pozorovaný na prstoch rúk a očných viečkach,
  • zmeny nálad, nesústredenosť, vnútorný nepokoj, nervozita a poruchy spánku – nespavosť,
  • v závažných prípadoch zväčšenie štítnej žľazy (struma), exoftalmus („vypuklé oči“, uprený pohľad, pomalý pohyb očných viečok).

Medzi nešpecifické príznaky hypertyreózy patrí svalová slabosť, jemná, teplá, nadmerne spotená koža, vypadávanie a lámavosť vlasov, či zhoršená kvalita nechtov, u žien poruchy menštruačného cyklu. Zvýšená funkcia štítnej žľazy postihuje najčastejšie ženy vo veku od 20 do 40 rokov.

Znížená funkcia štítnej žlazy - hypotyreóza

Ak štítna žľaza vyvíja málo aktivity, telo začína zadržiavať vodu, prechádza do úsporného režimu, spotrebúva menej energie, látková výmena sa spomaľuje. Štítna žľaza produkuje menej tyroxínu, čo dokáže narušiť mnohé procesy v organizme človeka a prejavuje sa rôznymi príznakmi:

  • priberanie,
  • únava, nadmerná spavosť,
  • neznášanlivosť a pocit chladu – a to aj napriek tomu, že telo obaľuje viacero vrstiev oblečenia,
  • pokles tlaku krvi, spomalenie činnosti srdca,
  • suchá, chladná a bledá pokožka,
  • zápcha,
  • opuch tváre,
  • zachrípnutý hlas,
  • medzi vážnejšie príznaky patrí struma a spomalenie reflexov.

Nešpecifické príznaky zahŕňajú chudokrvnosť (anémiu), zvýšenie hladiny cholesterolu, vypadávanie vlasov, bolesť svalov a kĺbov, depresívne a úzkostné stavy, zhoršenie pamäti, zmeny menštruačného cyklu či pokles libida. Dôvodom uvedených príznakov je nedostatok hormónov, ktoré pomáhajú regulovať metabolizmus a teplotu. Štítna žľaza ich vytvára čoraz menej a problémy sa ozývajú oveľa intenzívnejšie. Znížená funkcia štítnej žľazy sa častejšie vyskytuje u žien vo veku 40 až 50 rokov.

 
Nepríjemný pocit, ktorý sprevádza „hrča“ v krku

Ak tento jav charakterizuje „hrvoľ“- teda zdurenina na krku - treba spozornieť. V tomto prípade môže ísť o zväčšenú štítnu žľazu, ktorá sa nazýva struma a môže vznikať z rôznych príčin. Objavuje sa pri rozvinutých a včas neliečených poruchách funkcie štítnej žľazy – hypotyreóze a hypertyreóze. Ďalšou príčinou je nedostatok jódu v potrave, ktorý vedie ku zníženej tvorbe hormónov štítnej žľazy, pretože pre ich tvorbu je jód nevyhnutný. V tomto prípade sa štítna žľaza zväčšuje, aby naďalej dokázala produkovať potrebné množstvo hormónov napriek nedostatku jódu. Zriedkavejšou príčinou vzniku strumy so zníženou produkciou hormónov môže byť nadbytok tzv. strumigénov, čo sú látky, ktoré sa nachádzajú aj v potrave (napr. kapusta, ružičkový kel, karfiol). Aj niektoré lieky pôsobia ako strumigény.

V niektorých prípadoch sa štítna žľaza zväčší pri prechodných nárokoch organizmu na tvorbu hormónov (puberta, gravidita). K vzniku strumy prispievajú aj patologické stavy ako sú zápaly alebo nádorové ochorenia štítnej žľazy. Ak je struma veľká, môže spôsobiť ťažkosti s prehĺtaním alebo dýchaním. V prípade strumy sa môže jednať aj o lokálne zväčšenie nejakej časti štítnej žľazy, kedy vznikajú rôzne výrastky alebo uzly.

Najčastejšie ide o tieto typy:

  • koloidné uzly – premnoženie normálneho tkaniva štítnej žľazy,
  • adenóm štítnej žľazy – benígny nádor, ide o najbežnejší typ uzlov štítnej žľazy, niektoré z nich sa podieľajú na zvýšenej činnosti štítnej žľazy,
  • cysty v štítnej žľaze naplnené tekutinou – najčastejšie ich spôsobujú práve degenerujúce adenómy v štítnej žľaze,
  • malígne nádory štítnej žľazy – karcinóm.

Akékoľvek zväčšenie štítnej žľazy si vždy vyžaduje odborné lekárske vyšetrenie (napr. krvné testy, biopsia, zobrazovacie vyšetrenia – sonografia, scintigrafia) a nastavenie adekvátnej liečby.

Prečo sa autoimunitné ochorenie nevyhýba ani štítnej žľaze, ako ovplyvňuje priebeh tehotenstva a dieťa, či aké je najvhodnejšie stravovanie pre štítnu žľazu sa dočítate v druhej časti blogu už čoskoro.