„Je všeobecne známe, že človek a parazit sú neoddeliteľné veličiny. Ide to tak už od samého začiatku existencie človeka,“ hovorí prof. RNDr. František Ondriska, PhD., ktorý sa takmer 50 rokov venuje diagnostike parazitárnych nákaz človeka, v podcaste vedecko-popularizačného portálu Veda na dosah. Dopĺňa tiež, že môžu nastať situácie, v ktorých dôjde k premnoženiu parazita. Veľkú úlohu pritom zohráva aj to, ako sa človek správa.
Parazity charakteristické pre detské obdobie
Väčšina črevných parazitov je indikátorom našej hygieny. Podľa prof. Ondrisku najmä v detských populáciách niektoré parazity vyslovene dominujú. V detstve sa množstvo ľudí stretne napríklad so škrkavkou (hlístou) detskou. Vyhovujú jej oblasti s nízkou úrovňou hygieny, detská populácia, ale aj dospelé osoby žijúce v tzv. segregovaných oblastiach.
Dospelá škrkavka dosahuje dĺžku 30 cm aj viac, priemer má 3 – 6 mm. Samce sú menšie, dosahujú dĺžku 10 – 20 cm a 2 – 4 mm priemer. Samice aj samce majú valcovité telo, ktoré je na oboch koncoch zúžené, u samcov je zadný koniec zakrivený. Choroba spôsobená hlístou sa nazýva askarióza.
Pôvodcom jednej z najbežnejších parazitárnych infekcií vo svete je mrľa ľudská. Človek ako jediný hostiteľ sa nakazí prehltnutím zrelého vajíčka mrle po kontakte s kontaminovanými potravinami alebo predmetmi. Najčastejšie sa však s týmto parazitom stretávajú deti a mladí do 18 rokov, prípadne dospelí pracujúci v detských kolektívoch.
Mrľu ľudskú je možné spozorovať aj voľným okom buď v stolici dieťa, alebo v okolí análneho otvoru. Počas spánku vychádza samica do perianálnej oblasti, kde kladie vajíčka. Choroba, ktorú spôsobuje, sa nazýva enterobióza.
Ako hovorí prof. Ondriska, aby sa zabránilo šíreniu parazitóz je potrebný komplex preventívnych opatrení, k čomu určite patrí aj edukácia. Začať treba u detí a ich rodičov v domácnostiach a následne aj u pracovníkov v predškolských zariadeniach.
„Môže sa stať, že si neumyjeme zeleninu alebo sa napijeme kontaminovanej vody, a aj dospelý človek sa takýmto spôsobom môže dostať k parazitom,“ vysvetľuje prof. Ondriska.
Parazity charakteristické pre dospelých
Hoci sa môže aj dospelý nakaziť mrľou, existujú parazity, viac charakteristické pre dospelých. Jedným z nich je napríklad Trichomonas vaginalis, čo je sexuálne prenosný parazit. Je to anaeróbny bičíkatý prvok, spôsobujúci ochorenie trichomonóza. Má hruškovitý tvar a meria 9x7 μm.
Zdrojom nákazy je človek. U mužov sa infekcia neprejaví nijakými alebo len minimálnymi príznakmi, ktorými sú uretritída, epididimitída alebo prostatitída. U infikovaných žien sa prejavuje zápalom pošvy, zapáchajúcim žltozeleným vaginálnym výtokom.
Ďalšou doménou dospelých je konzumácia tataráku alebo iného surového alebo teplom nedostatočne upraveného mäsa. Aj to je cesta, akou sa možno nakaziť pásomnicou bezbrannou. Môže dosiahnuť dĺžku až niekoľko metrov. Existuje viacero druhov pásomníc. Škárovec široký je najdlhšou pásomnicou gastrointestinálneho traktu. Človek sa môže nakaziť konzumáciou surových alebo nedostatočne tepelne upravených rýb.
V surovom alebo nedostatočne tepelne upravenom bravčovom mäsa sa zasa môže nachádzať pásomnica obyčajná. Človek sa môže nakaziť aj prehltnutím jej vajíčok, potom vyvoláva medicínsky závažné infekcie, tzv. cysticerkózu.
V boji s parazitmi veľmi pomohlo aj dobudovanie mestských a dedinských kanalizácií. Kedysi obsah suchých záchodov a žumpy často skončil na poli. Dnes končí tento materiál v čističke odpadových vôd, takže eliminácia je viditeľná. „Parazity ako škrkavka alebo tenkohlavce sú v populácii na ústupe,“ dopĺňa prof. Ondriska.
Nové parazity na našom území
„V súčasnosti nás trápia viac novodiagnostikované alebo nové parazity, ktoré sa dostali alebo dostávajú na naše územie a predtým tu neexistovali. Vplyv na ich rozšírenie majú najmä globálne zmeny,“ opisuje súčasné výzvy parazitológie.
Ako príklad uvádza prof. Ondriska pásomnicu líščiu. Je to nebezpečný druh pásomnice, ktorej definitívnym hostiteľom je líška, ale môže sa objaviť aj u psa alebo mačky. Na územie Slovenska sa dostala po revolúcii po zbúraní hraničných bariér a plotov. Z alpských oblastí ju k nám doniesli líšky hrdzavé.
Ide o malú pásomničku, ktorá vylučuje vajíčka v prostredí, kde sa pohybujú koneční hostitelia. Prvýkrát sa u nás objavila v roku 1997 a v roku 2000 bola prvý raz diagnostikovaná u človeka. „Takmer všetci prví pacienti, ktorých vzorky sa objavili v našom laboratóriu, boli z oblasti severného Slovenska. Všetci konzumovali lesné plody. Samozrejme, že neumyté,“ spomína na prvé prípady profesor a dodáva, že odvtedy sme ich na Slovensku zaznamenali viac ako 100.
Parazit, ktorého prenáša komár
Ďalším novým druhom parazita, ktorý sa u nás objavil od roku 2000 je Dirofilária. Prvý raz bol tento helmint u nás zistený v roku 2005 u psa, v roku 2007 u človeka, ktorý nevycestoval do oblastí jeho endemického výskytu. Dirofilárie sú tenké červy, dlhé 15-20 centimetrov. Podľa prof. Ondrisku sa predpokladá, že dirofilarióza bude veľmi rýchlo sa šíriaca nákaza aj u nás.
Infekčné štádiá tohto parazita prenáša viacero druhov komárov, ktoré žijú aj u nás. Keď nás poštípe, dostane sa do nášho tela infekčné štádium parazita, ktorý sa pohybuje pod pokožkou a postupne dorastá. Dorastanie trvá 6 – 9 mesiacov, kým dosiahne dospelú veľkosť. Parazit môže vytvoriť hrčku pod pokožkou alebo sa zatúlať aj do oka. Takýchto pacientov diagnostikovali v našom laboratóriu Medirex dvoch, na Slovensku sú celkovo šiesti.
Za zmienku stojí aj ďalší druh parazitov - meňavky, ktoré môžu tiež napadnúť ľudské oko a spôsobiť závažný zápal očnej rohovky, tzv. akantamébovú keratitídu. Podľa prof. Ondrisku sme mali do konca mája tohto roku na Slovensku 30 pacientov infikovaných týmto parazitom. Prvý z pacientov sa infikoval po poranení oka trieskou pri rúbaní dreva a následným vypláchnutím vodou z blízkej studničky. Bohužiaľ, oko sa mu už nepodarilo zachrániť. Zvyšných 29 pacientov boli nositelia kontaktných šošoviek. V ich prípadoch už lekári lepšie vedeli, ako je potrebné postupovať pri liečbe.
„Sú to najzávažnejšie parazitózy, ktorými sa zaoberáme a ktoré nás za posledných asi 20 rokov najviac prekvapili,“ zhrnul prof. Ondriska.
Varovanie pri cestovaní do zahraničia
Pri črevných parazitoch stále platí, že nákaze sa dá vyhnúť dôsledným dodržiavaním hygieny. Parazitológovia vždy pri začiatku turistickej sezóny upozorňujú ľudí, ktorí cestujú do trópov či subtrópov, aby si dávali pozor, nepili vodu z miestnych zdrojov, nekupovali si zmrzlinu, džúsy, ľadovú drť atď. Ide totiž o najrizikovejšie faktory v prípade nákazy parazitmi.
„Človek voľným okom nič nevidí, až my to potom vidíme v laboratóriu,“ dodáva profesor.
Na Slovensko teda môžu priniesť rôzne parazity aj turisti cestujúci do oblastí trópov. Z krajín južnej Ameriky sa k nám takýmto spôsobom dostala napr. leishmanióza, ktorú tiež prenáša hmyz. Z toho tiež jasne vyplýva, že hmyz býva významným medzihostiteľom.
Najčastejší tkanivový parazit
Najčastejším tkanivovým parazitom a vôbec najčastejším parazitom u nás je Toxoplasma gondii. Jej definitívnym hostiteľom je mačka a mačkovité mäsožravce, človek je jej medzihostiteľom. Človek sa môže infikovať prehltnutím infekčných foriem, tzv. oocýst z kontaminovanej vody alebo potravy, ale tiež konzumáciou surového alebo nedostatočne tepelne spracovaného mäsa, ktoré môže byť kontaminované tzv. tkanivovými cystami parazita. Predpokladá sa, že infikovaných je asi 30 – 40 % populácie.
Väčšina infikovaných – asi 80 % nemá žiadne príznaky ochorenia. U tých zvyšných sa objavuje horúčka, zväčšené lymfatické uzliny – najmä na krku, bolesť hlavy, krku, svalov. U ľudí s oslabenou imunitou môže mať ochorenie závažný priebeh, parazit sa u nich dostáva najmä do mozgu, čo sa prejavuje bolesťami hlavy, záchvatmi a kómou. Infekcia pľúc sa prejavuje kašľom, horúčkou a dýchavičnosťou. Infikovať môže aj oko a v závažných prípadoch spôsobiť až oslepnutie.
Ochorenie je možné preniesť aj z matky na plod počas tehotenstva. Plodu v takomto prípade môže hroziť smrť alebo ťažké poškodenie. Novorodenci s vrodenou toxoplazmózou na začiatku nemusia mať žiadne príznaky, no neskôr sa u nich môže objaviť poškodenie oka.
Nie všetky parazity sú škodlivé
Nie všetky parazity sú len škodlivé. Existujú aj tzv. komenzálne črevné parazity, ktoré žijú v našom tele, neškodia nám a my im poskytujeme obživu a „prístrešie“. Sú prospešné pre črevný mikrobióm.
V súčasnosti sa parazitológovia venujú napríklad aj pozitívnym vplyvom parazitov na Crohnovu chorobu. Prof. Ondriska približuje, že sa zameriavajú na tenkohlavce, konkrétne tenkohlavca prasacieho. Ten dokáže určitú dobu žiť v ľudskom čreve a dokáže stimulovať imunitný systém tak, že sa postupne vyrovnáva s týmto ochorením.
MEDAILÓN
Prof. RNDr. František Ondriska, PhD. sa takmer 50 rokov venuje diagnostike parazitárnych ochorení človeka. V diagnostickej činnosti dosiahol veľké úspechy – diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenie spôsobené motolicou) v Československu, ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a rovnako ako prvý na Slovensku diagnostikoval prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis.
Napriek tomu, že prof. Ondriska celý doterajší pracovný život zasvätil rutinnej diagnostike humánnych parazitóz, pôsobí aj ako pedagóg, vychoval 6 doktorandov, viedol 14 diplomových prác, 34 bakalárskych prác, bol školiteľom 5 atestačných prác. Je autorom a spoluautorom vyše 250 prednášok, ktoré odzneli na domácich a zahraničných podujatiach. Ako autor a spoluautor publikoval vyše 240 prác v domácich a zahraničných časopisoch, je autorom a spoluautorom dvoch monografií, piatich vysokoškolských učebníc, jedných skrípt, troch odborných knižných publikácií a iných prác. Bol riešiteľom a spoluriešiteľom viacerých projektov (VEGA, APPV, KEGA).
Je súčasťou tímu na Úseku parazitológie Medirex, a. s. Spoločne s ďalšími kolegami RNDr. Vojtechom Boldišom, PhD. a RNDr. Jakubom Steinhübelom vydali v rámci projektu KEGA v roku 2022 vedeckú publikáciu Atlas parazitov človeka. Ide o dielo s veľkým prínosom nielen pre študentov a pedagógov, ale aj lekárov a diagnostikujúcich pracovníkov.
Ak vás téma parazitárnych ochorení zaujala vypočujte si celý podcast s prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. pre portál Veda na dosah: podcast Parazity v ľudskom tele