Je neúprosná, opakuje sa rok čo rok a imunitný systém reaguje rýchle. Pohotovo vytvára protilátky a spúšťa alarmujúci proces: histamín sa uvoľňuje do krvného obehu, vzápätí trpia oči, nos, pľúca, koža či trávenie... ale pozor! Je tu ešte jedna zrada, ktorá má podobu skríženej alergie.

Prečítajte si blog, v ktorom sme sa s našou odborníčkou rozprávali:

• čo to vlastne skrížená alergia je
• aké má príznaky
• čo vám hrozí, ak máte napr. alergiu na peľ alebo roztoče
• čo je orálny alergický syndróm
• či je tepelne upravená zelenina lepšia
• čo vieme odhaliť v našich laboratóriách

Ako vlastne skrížená alergia vzniká, čo ju spôsobuje? 

„Jednoducho povedané, skrížené alergie spôsobuje to, že niektoré alergény sú chemicky príbuzné. Najčastejšie ide o skupinu podobných bielkovín. V praxi to znamená, že nepríjemné reakcie spôsobujú alergény nie v jednej, ale vo viacerých látkach. Výsledkom takéhoto kríženia je, že človek s alergiou na určitú látku, napríklad v peli, reaguje aj na inú podobnú látku, napríklad v jablku,“ hovorí naša lekárka MUDr. Ladislava Vyletelová.

Ku skríženej alergii tak môže dôjsť napríklad medzi jednotlivými potravinami, medzi konkrétnou potravinou a peľovým alergénom (peľ, roztoče), ba dokonca aj medzi latexom a potravinou.

Orálny alergický syndróm

Alergény peľu tráv, drevín i bylín môžu skrížene reagovať v kombinácii s inými bielkovinovými zložkami, napríklad ovocia, zeleniny, korenia či orechov. Následne vyvolajú spomínané alergické prejavy. 

Nie je teda ničím výnimočným, že peľový alergik skonzumuje potravinu, ktorá obsahuje látku podobnú látke peľu a vtedy prepukne skrížená alergia. Je rýchla a môže sa prejaviť aj pár minút po zjedení určitej potraviny. 

„Až 50 % pacientov alergických na peľ, ktorí skrížene reagujú na potraviny, pociťuje ťažkosti predovšetkým v ústach. Vtedy hovoríme o orálnom alergickom syndróme, ktorý sa najčastejšie prejavuje svrbením, pálením ďasien, pier, jazyka či podnebia, škriabaním v hrdle,“ dodáva MUDr. Vyletelová.

Problémy nastávajú ihneď po konzumácii potravín, ktoré reagujú skrížene s peľom. Ak teda máte v rodine alergika na peľ, treba myslieť na to, že práve tieto typy pacientov trpia dva až trikrát častejšie na potravinové alergie než bežná populácia. 

A to preto, že protilátky, ktoré si ich telo vytvára, celkom reagujú na látku, ktorej chemická štruktúra sa podobá alergénu. Jednoducho povedané, alergická reakcia sa „kríži“.

Varené alebo surové?

Skrížená alergia medzi peľmi a potravinami sa objavuje najmä po požití surového ovocia alebo zeleniny. Dobrou správou však je, že mnohé alergény v ovocí a zelenine sú citlivé na teplo. To znamená, že sa dajú zničiť varením. Je tu však jeden háčik: existujú aj tzv. termostabilné alergény, ktoré odolávajú vysokým teplotám. 

Alergici, ktorých trápi peľ z brezy, by mali spozornieť pri konzumácii tohto ovocia a zeleniny:

• čerešňa, višňa, broskyňa, marhuľa, hruška, kiwi, liči, avokádo; 
• zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok; 
• lieskové a vlašské orechy, mandle. 

Práve v týchto prípadoch dochádza ku skríženiu alergénov.

Peľ tráv a obilnín sa väčšinou kríži s alergénom, ktorý je v týchto produktoch:

• paradajky; 
• sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa; 
• pšeničná múka, arašidy; 
• melón

Príklady ďalších skrížených alergických reakcií:

Alergia na : 

• roztoče - problémy môže spôsobiť konzumácia mäkkýšov a kôrovcov (slimák, krab, rak, homár, langusta, chobotnica, ustrice ...);
• perie - problémy pri konzumácii vajec (slepačie a prepeličie vajcia, vnútornosti); 
• zvieracie alergény (mačka)- neznášanlivosť bravčového mäsa

Základom úspešnej liečby je prevencia

Prvotnou účinnou ochranou je dojčenie detí, a to najmä vtedy, ak sú rodičia alergici. Ak je už potravinová alergia diagnostikovaná, záchrannou brzdou je vždy diétny režim, teda úplné vylúčenie potraviny, ktorá nepriaznivú reakciu spôsobuje. Pomôcť môže aj špecifická imunoterapia, ktorú predpisuje lekár.   

Čo odhalia laboratórne techniky? 

Už vieme, že skrížená alergia vzniká na základe podobnosti bielkovín alergénov, keď imunitný systém organizmu spustí alarm a operatívne vyšle protilátky IgE proti určitému alergénu. 

„Charakter a vlastnosti jednotlivých alergénov, a to až na molekulovej úrovni, hĺbkovo analyzuje tzv. komponentová diagnostika. Dnešné prepracované laboratórne metódy už vedia v organizme odkryť prítomnosť špecifických IgE protilátok proti jednotlivým alergénnym zložkám,“ vysvetľuje MUDr. Vyletelová. 

Vďaka tomu je známe presné zloženie proteínov, ktoré reagujú skrížene. Odborníci pri nich používajú svoje špecifické označenia. Treba však zdôrazniť, že ide o problematiku, ktorá ešte zďaleka neodkryla všetky detaily a výskum skrížených alergií stále napreduje.