Je preto dôležité mať podrobný prehľad o druhoch mastných kyselín, ich zdrojoch, biologických funkciách a vplyve na človeka. V rozhovore s lekárkou klinickej biológie sa budeme venovať aktuálnemu výskumu, odporúčaniam týkajúcim sa ich konzumácie, odporúčaným denným dávkam a prečo je dôležité poznať ich hodnoty v našej krvi.
Kľúčové živiny pre srdce a správnu funkciu buniek
Aby sme vám pomohli lepšie pochopiť, ako tieto základné živiny prispievajú k celkovému zdraviu a k pohode, ponúkame trochu zdravovedy: Mastné kyseliny sú stavebné zložky tukov. Sú zdrojom energie, tvoria základné časti bunkových membrán a ovplyvňujú rôzne biologické procesy a regulácie hladiny cholesterolu. Vyšetrenie mastných kyselín pomáha odhaliť ich nerovnováhu, ktorá môže ovplyvniť zdravie srdca, mozgu, metabolizmu a výskyt chronického zápalu v organizme.
Vyvážený príjem mastných kyselín je kľúčový pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení a podporu správnej funkcie buniek. Nasýtené a transmastné kyseliny zvyšujú hladinu "zlého" LDL cholesterolu a podporujú tvorbu aterosklerotických plakov v cievach, čím zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. Ateroskleróza a obezita sú dva významné rizikové faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie srdca a ciev. Naopak, nenasýtené mastné kyseliny, najmä omega 3 mastné kyseliny, môžu znižovať zápal a hladinu triglyceridov, čím chránia srdce a cievy pred poškodením.
Mastné kyseliny: Zaraďte ich do svojho jedálnička
Čo majú spoločné losos, chia semienka a vlašské orechy? Nie, nejde o nový kulinársky experiment, ale o skvelé zdroje zdravých mastných kyselín. V rozhovore s MUDr. Renátou Lenártovou, PhD. sa pozrieme na to, prečo sú tieto kyseliny také dôležité pre naše zdravie, aké potraviny ich obsahujú a ako ich zaradiť do svojho jedálnička bez nutnosti stať sa šéfkuchárom. Zástupkyni medicínskeho riaditeľa MEDIREX pre východné Slovensko sme sa opýtali aj na možné riziká pri ich nadmernom príjme a prezradila aj najnovšie vedecké poznatky v tejto oblasti.
Ktoré potraviny sú najlepšie zdroje zdravých mastných kyselín?
Zo živočíšnych zdrojov je to makrela, losos, olej z treščej pečene, sleď, sardinky, tuniak vajíčka. Z rastlinných zdrojov sú to chia semienka, ružičkový kel, vlašské orechy, olej z rias, konopné semienka či ľanové semienka.
Aké množstvo rôznych typov omega-3 mastných kyselín by mal denne prijímať priemerný dospelý človek?
Najčastejšie sa dospelým osobám odporúča príjem 250-500 mg EPA+DHA za deň. (EPA je skratka pre kyselinu eikosapentaenovú a DHA je skratka pre kyselinu dokosahexaenovú)
Môže dôjsť k predávkovaniu zdravými mastnými kyselinami? Aké sú príznaky a následky?
Predávkovanie omega-3-mastnými kyselinami je vzácne, pretože sa prirodzene vylučujú z organizmu. Ak by sa konzumovali veľmi vysoké dávky doplnkov s omega-3-mastnými kyselinami, môžu sa vyskytnúť vedľajšie nežiadúce účinky v podobe žalúdočných ťažkostí, ako sú nevoľnosť, pálenie záhy, hnačky, zápcha. Obozretní by mali byť aj pacienti užívajúci látky ovplyvňujúce zrážanie krvi. Je dôležité venovať pozornosť aj možnej prítomnosti ťažkých kovov, predovšetkým ortuti pri konzumácii rýb, ale aj externých preparátov s omega-3-kyselinami.
Aké sú najnovšie výskumy a trendy v oblasti mastných kyselín a ich vplyvu na zdravie?
Omega-3-nenasýtené mastné kyseliny sú veľmi dôležitá zložka potravy, ktorej nevenujeme toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila. Sú to esenciálne živiny, ktoré sú neustále predmetom rozsiahlych výskumov o ich vplyve na udržanie celkového zdravia. Sú dôležitou zložkou bunkových membrán a zabezpečujú ich správne fungovanie, pôsobia protizápalovo a znižujú riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Významný je ich vplyv na kognitívne funkcie mozgu. V tehotenstve sú dôležité pre správny vývin nervového systému plodu a jeho zraku a sietnice. Ak nekonzumujete ryby aspoň 3x týždenne, je potrebné zvážiť užívanie preparátov s omega-3-mastnými kyselinami. Naopak, nasýtené a transmastné kyseliny zvyšujú hladinu "zlého" LDL cholesterolu a podporujú tvorbu aterosklerotických plakov v cievach, čím zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. Tieto tuky tiež podporujú zápaly v tele, čo môže prispievať k rozvoju chronických ochorení. Hlavnými zdrojmi transmastných kyselín sú priemyselne spracované potraviny, ako sú margaríny, pečivo a vyprážané jedlá.
„Nasýtené a transmastné kyseliny zvyšujú hladinu "zlého" LDL cholesterolu a podporujú tvorbu aterosklerotických plakov v cievach, čím zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. Tieto tuky tiež podporujú zápaly v tele, čo môže prispievať k rozvoju chronických ochorení.“
Menia sa potreby mastných kyselín v rôznych fázach života?
V tehotenstve je konzumácia omega-3 nenasýtených mastných kyselín dôležitá pre správny vývin mozgu, očí a nervového systému dieťaťa. Dôležité sú najmä v poslednom, trimestri, keď sa začína zrýchľovať vývoj mozgu. Na zdravý fyzický a psychický vývin dieťaťa je dôležité správne stravovanie, respektíve správne vyvážené zložky prijímanej potravy a fyzická aktivita. Dostatočný príjem kalórií však nezaručuje, že mozog prijíma a vie využiť z potravy tie látky, ktoré sú potrebné na správnu funkciu mozgu.
Nové poznatky z oblasti neurofyziológie poukazujú na významnú úlohu polynenasýtených mastných kyselín v ochrane pred oxidačným stresom, v kontrole zápalovej odpovede buniek, regulácii neurogenézy a udržiavaní funkcie nervových buniek a sú významné pre správny rast, fyzický a psychický vývoj detí. Ako ľudia starnú, menia sa aj ich potreby mastných kyselín. Napríklad, starší dospelí môžu potrebovať viac omega-3 mastných kyselín na podporu zdravia srdca a mozgu, pretože riziko srdcových chorôb a kognitívnych porúch sa zvyšuje s vekom. Osoby s vyššou fyzickou aktivitou alebo s určitými diétami môžu mať odlišné potreby mastných kyselín. Napríklad športovci môžu potrebovať viac omega-3 mastných kyselín na podporu regenerácie svalov a zníženie zápalov.
Prečo je dôležité sledovať si pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín v strave?
Pomer je dôležitý z dôvodu chronického zápalu v organizme, ktorý môže byť príčinou rôznych ochorení, napr. ochorenie kostí ako artróza, osteoporóza, hypertenzia, neurodegeneratívne ochorenia, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, infarkt myokardu, astma, alergie, psychické ochorenia. Dôležite je dosiahnuť rovnováhu medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami prostredníctvom vyváženej stravy. Príjem omega-6 a omega-3 by mali byť prijímané maximálne v pomere 3:1, čím vyrovnanejší príjem, tým lepšie.
Môže človek optimalizovať príjem mastných kyselín v strave bez nutnosti užívania doplnkov?
Jednoznačne, jedinou možnosťou je úprava stravy s doplnením konzumácie rýb, orechov a semienok.
Aké informácie poskytuje výsledok vyšetrenia?
Vyšetrenie môže odhaliť metabolické poruchy, vysoké hladiny tukov, obezitu a inzulínovú rezistenciu, čo môže zlepšiť stravovacie návyky a optimalizovať užívanie výživových doplnkov. Vo výsledkovom liste analyzujeme celkovo hladiny 11 typov mastných kyselín a hodnotíme tiež 4 výživové ukazovatele, ktoré poskytnú komplexný pohľad na stav mastných kyselín v tele.
Prečo sú "Index duševnej odolnosti" a "Priepustnosť bunkovej membrány" dôležité vo výsledkoch vyšetrenia a aký je ich význam pre celkové zdravie?
"Index duševnej odolnosti" a "Priepustnosť bunkovej membrány" sú dôležité, pretože ukazujú, ako dobre fungujú vaše bunky a mozog. Mastné kyseliny, ktoré tvoria súčasť bunkových membrán, ovplyvňujú ich pružnosť a schopnosť správne fungovať. Ak je membrána príliš tuhá, môže to spomaliť prenos informácií v mozgu, čo môže viesť k problémom s pamäťou, učením a náladou. Naopak, dostatok správnych mastných kyselín, ako sú omega-3, pomáha udržiavať mozog a nervový systém v dobrej kondícii.
Pre koho je vyšetrenie mastných kyselín najviac odporúčané a prečo?
Vyšetrenie je pre každého, komu záleží na úprave životosprávy, stravovacích návykov a prevencii kardiovaskulárnych a neurodegeneratívnych ochorení. Vplýva na zlepšenie celkovej kvality života.
Aké ďalšie vyšetrenia alebo testy môžu doplniť vyšetrenie mastných kyselín z krvi pre komplexné hodnotenie zdravia?
Doplnila by som vyšetrenie vitamínu D, homocysteínu ako markera aterosklerózy.
|
