Autoimunitné ochorenie sa nevyhýba ani štítnej žľaze
Autoimunitné reakcie sa nevyhýbajú ani štítnej žľaze. Imunitný systém vtedy napáda vlastnú štítnu žľazu, začne ju vnímať ako ohrozenie organizmu a vytvára proti nej protilátky. Najčastejšie sa diagnostikuje Hashimotova tyreoiditída alebo chronický zápal štítnej žľazy, čo má za následok poškodenie a výrazné obmedzenie jej funkcií. Výsledkom je celý rad zdravotných ťažkostí.
Ešte na upresnenie - tyreoiditída je všeobecné pomenovanie pre zápal štítnej žľazy, pričom Hashimotova tyreoiditída je jedným z najčastejších typov tohto ochorenia. Komplikovaný názov sa odvíja od mena japonského lekára Hakaru Hashimota, ktorý ho historicky ako prvý popísal už v roku 1912. Toto ochorenie je zákerné v tom, že napreduje nenápadne, bez výrazných príznakov. Postupne sa však štítna žľaza zväčšuje a vzniká struma. Hashimotova tyreoiditída sa prejavuje príznakmi zníženej funkcie štítnej žľazy (hypotyreózy): únava, bolesť kĺbov, svalov, mierne zvýšenie telesnej hmotnosti, spomalenie činnosti srdca, suchá koža, preriedené vlasy, zápcha, nepravidelná menštruácia, opuchy tváre, depresie...
Dôležité je túto chorobu diagnostikovať čo najskôr, len tak sa zamedzí ďalším vážnym následkom. Základom liečby je predovšetkým pravidelné dopĺňanie chýbajúcich hormónov. Ak sa vyskytujú závažnejšie problémy so strumou, môže sa pristúpiť k chirurgickému odstráneniu štítnej žľazy.
Autoimunita má na svedomí aj Graves-Basedowovu chorobu
Na jednej strane spektra autoimunitne podmienených ochorení štítnej žľazy sa nachádza už spomínaná Hashimotova choroba, ktorá sa prejavuje zníženou činnosťou štítnej žľazy. Na druhej strane sa nachádza Graves-Basedowova choroba charakterizovaná zvýšenou činnosťou štítnej žľazy.
Normálny obranný systém ľudského tela tvorí protilátky a biele krvinky. Tie chránia organizmus pred vírusmi či batériami. Keď však imunitný systém zlyháva, napáda štítnu žľazu, ktorá reaguje a zvyšuje tvorbu hormónov. Štítna žľaza sa zväčšuje a vzniká struma. Vyskytujú sa príznaky zvýšenej činnosti štítnej žľazy (hypertyreózy): dýchavičnosť, búšenie srdca, zrýchlený tep, potenie, nervozita, únava, problémy so spánkom, a napriek chuti do jedla pokles hmotnosti. Sprievodným javom môže byť aj osteoporóza.
Jedným z typických príznakov Graves-Basedowovej choroby je aj postihnutie očí, pretože autoprotilátky útočia na tkanivo očnice. Pacienti majú tzv. vypuklé oči, ktoré nápadne vystupujú z jamiek (exoftalmus). Ochorenie postihuje najmä mladšie ženy, medzi 30. a 40. rokom veku. Pri diagnostike výrazne pomáhajú laboratórne vyšetrovacie metódy, odhalia zvýšenú koncentráciu voľného tyroxínu fT4 v krvi, typický je pozitívny nález protilátok proti receptoru pre TSH. Je potrebné aj vyšetrenie štítnej žľazy ultrazvukom, pomôže zistiť, či je štítna žľaza zmenená a zväčšená. Dnes už existuje účinná liečba – pomáhajú lieky, ktoré znižujú funkciu štítnej žľazy, tzv. tyreostatiká.
Štítna žľaza ovplyvňuje priebeh tehotenstva či vývoj dieťaťa
Normálna hladina hormónov štítnej žľazy je nevyhnutná pre počatie, správny vývoj plodu (produkciu rastového hormónu a vývoj nervového tkaniva) a priebeh tehotnosti. Keďže poruchy funkcie štítnej žľazy sú v gravidite pomerne časté a väčšinou bezpríznakové, žena o nich vôbec nemusí vedieť. Preto sa vykonáva tehotenský skríning ochorení štítnej žľazy, ktorý na Slovensku absolvuje každá žena počas gravidity. Vyšetrujú sa hladiny TSH, aTPO (protilátky proti peroxidáze), v prípade indikácie aj hladina fT4. Ak je výsledok vyšetrenia pozitívny, pacientka je odoslaná na endokrinologické vyšetrenie.
Najmä v období na začiatku gravidity plod v maternici ešte nemá vlastnú štítnu žľazu, preto je odkázaný na hormóny, ktoré sa tvoria v organizme matky a prechádzajú cez placentu. Nediagnostikovaná porucha funkcie štítnej žľazy počas tehotenstva môže mať nežiaduce dôsledky (komplikácie v tehotenstve, vysoký tlak krvi, preeklampsia, predčasný pôrod a riziko mentálneho postihnutia dieťaťa). Druhou stranou mince je samotné otehotnenie, štatistiky dokazujú, že až štvrtina žien, ktoré nemôžu otehotnieť, má poruchu štítnej žľazy. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy – hypotyreóze - tvorí telo ženy hormón prolaktín, ktorý potláča produkciu vajíčok. Ak lekár nasadí liečbu a hladina hormónov sa vyrovná, šanca na tehotenstvo sa výrazne zvyšuje.
Ako pomôcť štítnej žľaze
Hladina hormónov, ktoré produkuje štítna žľaza, sa dá zistiť jednoduchým krvným testom. Odborné laboratórne vyšetrenie je vhodné pre všetkých, ktorí majú poruchy štítnej žľazy v rodine, teda genetickú záťaž, ale absolvovať ich môže každý záujemca v rámci prevencie.
Okrem návštevy svojho ošetrujúceho lekára si môžete vybrať aj vyšetrenia z portfólia Medirex. Balíček Štítna žľaza je vhodný pre všetkých, ktorí si chcú preveriť stav tohto orgánu. Absolvovať vyšetrenie je dôležité najmä v prípade, že vás trápia príznaky ako únava, vypadávanie vlasov, zmena hmotnosti, tras končatín či búšenie srdca. Obsahom vyšetrenia je stanovenie hladiny dvoch základných hormónov dôležitých pre diagnostiku defektov štítnej žľazy: tyreotropný hormón (TSH) a voľná frakcia T4 (fT4).
Balíček Štítna žľaza – ROZŠÍRENÝ predstavuje komplexné zhodnotenie stavu štítnej žľazy. Okrem stanovenia voľnej frakcie T4 – fT4 a zhodnotenia tyreotropného hormónu TSH obsahuje tento balíček aj stanovenie voľnej frakcie T3 - fT3. Je tiež doplnený o vyšetrenie hladiny protilátok proti jednotlivým štruktúram štítnej žľazy (protilátky proti tyroidálnej peroxidáze, proti tyreoglobulínu a proti receptoru pre TSH).
Stravovanie vhodné pre štítnu žľazu
Treba však myslieť aj na to, že stravovanie môže významne ovplyvniť zdravie štítnej žľazy. V jedálničku je nevyhnutné mať dostatok jódu, pretože bez jeho prítomnosti nie je štítna žľaza schopná produkovať hormóny. Keďže ľudské telo nedokáže jód produkovať, potrebuje ho prijímať v strave. Tento stopový prvok obsahujú morské ryby ako tuniak či treska, ale i morské riasy a plody mora. Samozrejme, zdrojom jódu je aj jodidovaná soľ, ale tu je namieste obozretnosť a napĺňanie hesla – všetko s mierou. V jedálničku majú svoje miesto aj mliečne výrobky, vajcia a celozrnné výrobky. Ideálom je vyvážená strava, v ktorej nechýbajú vitamíny skupiny B, ale aj vitamín C a E, ďalej horčík, železo, selén, zinok. Medzi skvelé zdroje selénu patrí mäso aj ryby, sezam, slnečnicové semienka, jačmeň, petržlen a ďalšie.
Ak chceme, aby štítna žľaza fungovala na sto percent, veľké a prísne diéty nemajú žiaden význam. Pomôže iba dôsledné sledovanie jedálneho lístka a prehľad o tom, ktoré potraviny pôsobia pre zdravie ľudského tela priaznivo a ktoré môžu škodiť. Stále platí, že ideálnym pomocníkom pri udržiavaní zdravia je vyvážená životospráva, pestrá strava, dostatok pohybovej aktivity a rovnováha medzi prácou a odpočinkom.
