Nie každému mlieko ulahodí, môže spôsobovať aj bolestivé problémy a tak naliehavo vyvstáva otázka – čo vyvoláva neželané prejavy? Odpoveď je zašifrovaná v dôslednom rozlíšení medzi alergiou na mlieko, potravinovou intoleranciou na mlieko a laktózovou intoleranciou.
Nemilosrdným spúšťačom je mlieko, dokonca aj nepríjemné príznaky môžu byť podobné. V čom je teda rozdiel?
„Pri alergii na mlieko imunitný systém odhalí neželané mliečne bielkoviny a rýchlo zareaguje. V tele sa obratom vytvárajú špecifické IgE protilátky a organizmus vysiela alergické signály. Môže ísť o tráviace ťažkosti, problémy s dýchaním či s kožou, svrbenie, žihľavku, výnimočne dochádza k závažnej komplikácii, anafylaktickému šoku,“ hovorí naša lekárka MUDr. Ladislava Vyletelová.
Pri oneskorenej alergickej reakcii na mlieko, nazývanej aj potravinová intolerancia na mlieko, reaguje imunitný systém rovnako na mliečne bielkoviny a začne vytvárať špecifické IgG protilátky.
„Prejaviť sa však nemusí ihneď. Ťažkosti môžu nastúpiť až po niekoľkých dňoch od konzumácie potraviny, takže si ju mnohí s jedlom ani nespájajú. Najčastejšie sa však prejavuje tráviacimi ťažkosťami, bolesťou hlavy, vyčerpanosťou či dokonca psychickými problémami,“ dodáva MUDr. Vyletelová.
Liečba je v oboch prípadoch jednoznačná a účinná: dôsledné vylúčenie kravského mlieka a všetkých potravín s obsahom mliečnej bielkoviny z jedálnička.
Laktózová intolerancia nie je alergia na mlieko
Pravdou je, že s vyšším vekom býva priebeh laktózovej intolerancie ťažší a zásadným kameňom celého problému je, či organizmus dokáže štiepiť laktózu – teda mliečny cukor, ktorý je v mlieku a mliečnych výrobkoch. V tomto prípade ide o poruchu trávenia, pri ktorej niektorým ľuďom chýba, alebo im „nefunguje“ enzým laktázy.
Vtedy dochádza k nedostatočnému rozkladu mliečneho cukru a ohlásia sa ťažkosti. Je zaujímavé, že strata aktivity laktózy je celkom bežná medzi populáciou v Afrike alebo v Ázii (70-100 %), situácia v Európe je úplne opačná (15-70 % populácie).
Ako sa intolerancia na laktózu prejavuje?
Akonáhle sa nerozštiepená laktóza dostane do hrubého čreva, kvasí a tento proces výdatne podporujú črevné baktérie. Tvoria sa mastné kyseliny a plyny, čo spôsobuje nemalé problémy: kŕče, hnačky, bolesti brucha, nadúvanie, prelievanie črevného obsahu, pocity plného brucha, u malých detí aj úbytok na váhe, resp. minimálne priberanie na váhe.
Aj keď pozorovať intoleranciu laktózy u detí mladších ako päť rokov je skôr zriedkavosťou.
„Zatiaľ čo pri alergii na mlieko a oneskorenej alergickej reakcii ,potravinovej intolerancii, na mlieko imunitný systém nepriaznivo reaguje na mliečne bielkoviny a stačí ich iba malý objem, niektorí ľudia s intoleranciou laktózy ju môžu konzumovať aj v minimálnom množstve, bez akýchkoľvek problémov. Závažnosť príznakov sa líši, vždy podľa toho, koľko laktózy telo toleruje,“ dopĺňa MUDr. Vyletelová.
Netreba však váhať a každé podozrenie na laktózovú intoleranciu čím skôr vyšetriť. Diagnostika sa dnes sústreďuje najmä na odber vzorky z tenkého čreva a používa sa aj dychový test.
Čo pomôže?
Vylúčiť príjem mlieka a mliečnych výrobkov. Treba však rozlišovať, lebo niekto môže skonzumovať aj menšie množstvo mliečnych výrobkov, zatiaľ čo ďalší musia dodržiavať prísnu diétu bez laktózy.
Mliečny cukor sa skrýva napríklad v mlieku, smotane, masle, jogurte, syroch, obľúbenej zmrzline, obsahujú ho aj hotové výrobky, či už sušienky, pudingy, koláče a ďalšie potraviny... situácia sa však mení a každý si dnes môže vybrať zo širokého sortimentu bezlaktózových výrobkov. Ale pozor!
„Mlieko bez laktózy obsahuje rovnaké bielkoviny ako bežné mlieko, preto síce pomôže pri laktózovej intolerancii, ale problém s alergiami a nežiaducimi imunologickými reakciami na kravskú bielkovinu nevyrieši,“ zdôrazňuje MUDr. Vyletelová.
Laktózová intolerancia má viaceré podoby
- Vrodená – ide skôr o zriedkavú formu, u novorodencov sa objaví už pri prvej konzumácii mlieka. V tomto prípade je funkcia laktázy porušená na genetickom podklade a tento problém pretrváva po celý život. Intolerancia laktázy sa vyskytuje aj u nedonosených novorodencov, keď je sliznica čreva málo vyvinutá.
- Sekundárna – na vine sú väčšinou poškodené bunky tenkého čreva, ktoré produkujú laktázu. K poškodeniu môže dôjsť napr. pri celiakii, Crohnovej chorobe alebo pri gastroenteritíde.
- Najčastejším typom je primárna oneskorená laktózová intolerancia, kedy aktivita enzýmu klesá s pribúdajúcim vekom.
Vrodenú laktózovú intoleranciu odhalí genetická diagnostika
Ak rodičia trpia dedičnou laktózovou intoleranciou, prípadne niekto pociťuje problémy po konzumácii mliečnych výrobkov s laktózou, môže prísť na vyšetrenie. Genetická diagnostika pomôže objasniť príčiny problému.
A čo sa vlastne vyšetruje? Aby organizmus nemal s laktózou problémy, je potrebná prítomnosť určitej mutácie.
Odborne povedané, v regulačnej oblasti génu ide o mutáciu C13910T a G22018A pre laktázu (LCT). No a práve tieto genetické zmeny vyšetrujú profesionáli v laboratóriu.
Následne sa dá odlíšiť o akú formu intolerancie ide. Genetická diagnostika je spoľahlivá a netreba sa jej obávať, na vyšetrenie stačí iba odber krvi.
